Šalgovík
| Šalgovík | |
| mestská časť Prešova | |
 Časť Sekčovskej ulice | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 320 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′43″S 21°17′02″V / 48,995368087°S 21,283864975°V |
| Obyvateľstvo | 937 (2021) |
| Prvá pís. zmienka | 1298 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šalgovík je mestská časť Prešova, bývalá samostatná obec. Od roku 1971, kedy bola obec pričlenená k mestu, patrí medzi 4 katastrálne územia mesta. Pomenovanie tohto územia sa niekoľkokrát menilo. Nachádza sa tu kostol sv. Františka Xaverského.[1] Do mestskej časti premáva linka MHD číslo 22.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Šalgovík sa nachádza približne 4 kilometre na východ od centra mesta Prešov na vyvýšenine vo výške 320 m n. m. Takmer odlesnený chotár zaberá mierne zvlnenú nižšiu pahorkatinu, ktorú tvoria mlado-treťohorné usadeniny. Prevládajú nivné, hnedozemné a ilimerizované pôdy.[2]
Katastrálne územie Šalgovíka na severe susedí s obcou Ľubotice, na východe susedí s obcou Vyšná Šebastová, na juhovýchode s obcou Teriakovce, na juhozápade s mestskou časťou Prešova – Solivarom a na západe s katastrálnym územím Prešova, konkrétne so sídliskom Sekčov.
Na hranici katastrálnych území Šalgovíka a Teriakoviec a Šalgovíka a Solivaru tečie Šalgovícky potok.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Šľachtic Juraj, syn Šimona, v roku 1298 daroval Petrovi a Tomášovi, synom Hypolita, územný majetok vyčlenený z chotára dediny Soľ (Sópatak), ktorý mal prv názov Borsos, ale vtedy už Šalgov. Z opisu chotára darovaného majetku vyplýva, že na ňom jestvovala osada, resp. niekoľko roztrúsených usadlostí. Je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo už v 13. storočí. Jeho pôvod ostáva nejasný. Od roku 1298 Šalgovík zostal vo vlastníctve tunajších zemanov aj v 16. storočí. Pravda, v 16. storočí časť dediny patrila aj mestu Prešov a zemanom Dukovcom a Bornemisovcom. V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 6 port. Neskôr väčšina sedliakov stratila užívané pozemky a upadla medzi želiarov. Väčšinu 16. storočia tu nebolo sedliackych domácností. V roku 1588 vtedajších sedliakov zdanili len od jednej porty. V roku 1600 bolo v sídlisku 13 poddanských domov a kúria zemanov. Koncom 16. storočia bol Šalgovík stredne veľkou dedinou. Okrem zemanov tu žili chudobné poddanské domácnosti.[3] V roku 1913 bola postavená škola. V roku 1959 bolo zriadené JRD. V roku 1968 bolo vydané rozhodnutie o začatí výstavby hydinárskych závodov. Rozhodnutím plenárneho zasadnutia MsNV bola obec 1. júla 1971 pričlenená k Prešovu.[4] Dňa 1. júna 1973 boli uvedené do prevádzky Hydinárske závody Šalgovík, ktoré patrili k najmodernejším a najväčším hydinárskym závodom v strednej Európe.
História pomenovaní
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Priemyselný areál Šalgovík
[upraviť | upraviť zdroj]
Priemyselný areál sa nachádza na východ od mestskej časti na konci Sekčovskej ulice v areáli bývalých hydinárskych závodov, ktoré boli jednými z najvýznamnejších v strednej Európe.[6] Hydinárne sa pretransformovali v roku 2004 na priemyselný areál, kde v 50 halách o celkovej ploche 50 000 m² našli priestory desiatky firiem s výrobným či obchodným zameraním.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského z roku 1764. Kostol dal postaviť Ladislav Péchy. Pred rekonštrukciou v roku 1981, bol kostol jednoloďovou stavbou postavenou v neskorobarokovom štýle, zakončenou zakriveným presbytériom – konchou. Loď kostola mala strop zaklenutý v podobe českej placky. V jej strede bol biblický výjav o Jakubovej studni. Po vonkajšej strane kostola boli železné kotvy, ktorými bol kostol spevnený proti tlaku. Na čelnej fasáde bol lomený štít, nad ním situovaná hranolová strešná vežička s ihlanom.[7] Nad portálom do kostola bol štít, na ktorom boli očividne zotreté znaky zemianskeho erbu.[8] Z čias opravy kostola v rokoch 1924 – 1925 sa do rekonštrukcie zachovali nástenné maľby majstra Mikuláša Jordána. V roku 1955 bola ku kostolu pribudovaná sakristia. Počas rekonštrukcie v roku 1981 bol odstránený poškodený pôvodný oltár, bol postavený nový chór a osadené nové okná a lavice. Neobarokový hlavný oltár, ktorý sa nezachoval, mal na zadnej doske obraz sv. Františka Xaverského z druhej polovice 19. storočia. V roku 2013 prešiel kostol rozsiahlou rekonštrukciou.
Kostol pred rekonštrukciou
Kostol po rekonštrukcii
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Filiálka Šalgovík [online]. [Cit. 2015-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-03-12 z originálu.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1978.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. ISBN 80-85174-03-0. S. 304, 305.
- ↑ Kronika mesta Prešova 1971 [online]. [Cit. 2025-07-30]. S. 243, 244. Dostupné online.
- ↑ http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1algov%C3%ADk&s=exact&c=8d89&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=ma&d=obce&d=priezviska&d=un&ie=utf-8&oe=utf-8
- ↑ Priemyselný areál Šalgovík [online]. [Cit. 2015-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ Súpis pamiatok na Slovensku III.. Bratislava : Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Obzor, 1969. S. 233.
- ↑ BUTKOVIČ, Š. Kronika rímskokatolíckej farnosti Solivar. Zväzok 4. [s.l.] : [s.n.], 1980. S. 94.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj] Mestské časti Prešova (26) | ||
|---|---|---|
| Mestská časť č. 1 |  | |
| Mestská časť č. 2 | ||
| Mestská časť č. 3 |
| |
| Mestská časť č. 4 |
| |
| Mestská časť č. 5 | ||
| Mestská časť č. 6 |
| |
| Mestská časť č. 7 | ||
| Bývalé mestské časti |
| |