Toryská pahorkatina
| Toryská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Toryská pahorkatina v centrálnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Košice I, III a IV, Košice-okolie, Prešov |
| Nadradená jednotka |
Košická kotlina |
| Susedné jednotky |
Hornádske predhorie Sopotnické vrchy Šarišská vrchovina Šarišské podolie Stráže Záhradnianska brázda Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič Košická rovina |
| Mestá | Košice, Prešov |
| Súradnice | 48°47′S 21°19′V / 48,79°S 21,32°V |
| Najnižší bod | južná časť v okolí Hornádu |
| - výška | cca 160 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Toryská pahorkatina je geomorfologický podcelok Košickej kotliny. Leží v jej východnej časti a zaberá územie Toryskej nížiny medzi Prešovom, Košicami a Slanskými vrchmi, až po hranicu s Maďarskom.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie zaberá mierne zvlnenú východnú a severnú časť kotliny v povodí riek Hornád, Torysa a Oľšava. Na západe nadväzuje Košická rovina, málo zvlnená časť Košickej kotliny, severnejšie potom Hornádske predhorie a Sopotnické vrchy, patriace do Čiernej hory a Šarišská vrchovina. Na severe nadväzujú podcelky Spišsko-šarišského medzihoria Šarišské podolie a Stráže, na severovýchode na kratšom úseku Záhradnianska brázda, ktorá je súčasťou Beskydského predhoria. Východne vystupujú Slanské vrchy a ich podcelky Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič.[1]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Toryská pahorkatina patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a najmä v okolí miest Košice a Prešov je krajina výrazne poznačená následkami ľudskej činnosti. Najmä centrálna rovinatá časť pahorkatiny je intenzívne poľnohospodársky využívaná, zachovaných prírodných území je teda aj tu pomerne málo. Chránené územia sa nachádzajú najmä na okraji pahorkatiny. V strednej časti je národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok a prírodná rezervácia Mirkovská kosatcová lúka, v strednej časti leží chránený areál Nižnočajská pieskovňa a národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír.[2]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Pahorkatina patrí medzi dopravne najvýznamnejšie oblasti regiónu, nakoľko ňou vedú severojužné i západovýchodné tranzitné koridory. V Košiciach i Prešove sa križujú významné cestné komunikácie európskeho významu s cestami nadregionálneho významu. Metropolami vedie diaľnica D1, okrajovo tiež rýchlostná cesta R4. Zo západu na východ vedú medzinárodné cesty E 50 a E 58, zo severu na juh E 71 a E 371. Územím vedú i hlavné železničné trate zo Žiliny, z Poľska, z Maďarska i z Ukrajiny, na ktoré sa napájajú lokálne trate. Špecifickú úlohu zohráva širokorozchodná železničná trať Užhorod – Haniska, ktorá je využívaná na zásobovaní železiarní.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.