Odpustky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.[1] Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné podľa toho, či od časného trestu oslobodzujú čiastočne alebo úplne. Veriaci ich môžu získať pre seba alebo za zosnulých.

Ide o učenie rímskokatolíckej cirkvi a gréckokatolíckej cirkvi ktoré je ostro kritizované protestantskými cirkvami a protest proti nemu bol jedným z dôležitých bodov reformácie. V dobe reformácie sa však odpustky dali získať takmer výlučne za milodar, ktorý bol adresovaný od konkrétneho veriaceho Cirkvi. Dnes sa už odpustky nedajú získavať za peniaze. Náuku o odpustkoch neuznáva ani pravoslávna a starokatolícka cirkev.

Úplné odpustky možno získať raz denne, čiastočné viackrát za deň, ak nie je stanovené inak. Podmienky k získaniu odpustkov sú:

Spoveď a prijímanie nemusia byť v ten istý deň. Ak sa všetky podmienky nemôžu dodržať, odpustky sú iba čiastočné.

Medzi úkony stanovené pre získanie úplných odpustkov patria napríklad:

Čiastočné odpustky možno získať aj inými modlitbami, napr.: Anjel Pána, Duša Kristova posväť ma, Vyznanie viery, Žalm 130 (Z hlbín volám k tebe, Pane), Žalm 50, Litánie k najsv. menu Ježiš, Litánie k všetkým svätým, Velebí moja duša Pána, Zdravas Kráľovná, Teba Bože chválime, Príď Duchu Svätý.

Úplné aj čiastočné odpustky možno získať aj za duše v očistci. Za zosnulých možno získať odpustky aj návštevou cintorína medzi 1. a 8. novembrom.

Enchiridion Indulgentiarum explicitne medzi skutkami ktorými možno získať odpustky spomína aj modlitby, ktoré nepochádzajú z latinského obradu ale pochádzajú z východných katolíckych cirkví, napr. Akatist, Paraklis pre plnomocné odpustky; resp. pre neplnomocné odpustky: ďakovná modlitba (arménsky obrad), večerná modlitba a modlitba za zomrelých (z byzantského obradu), modlitba svätyne a "Lachu Mara" (chaldejský obrad), modlitba kadidla a modlitba Chváľte Máriu Bohodoričku (koptský obrad), modlitba za odpustenie hriechov a modlitba nasledovania Krista (etiópska), modlitba za cirkev a modlitba odchodu od oltára (maronitská) a prosby za zosnulých (sýrska).[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KKC, č. 1471
  2. ENCHIRIDION INDULGENTIARUM, CONCESSIONES, 23 - Preces Orientalium Ecclesiarum

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]