Deň pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja podľa súčasných slovenských právnych predpisov (t. j. podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v spojení so zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch) sú:
- dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, t. j. v zásade buď sobota a nedeľa, alebo nedeľa a pondelok, ale v niektorých prevádzkach to môžu byť aj iné dni v týždni;
- a sviatky v zmysle Zákonníka práce, t. j. dni uvedené ako dni pracovného pokoja v zákone č. 241/1993 Z. z., čiže:
- niektoré štátne sviatky, konkrétne (podľa stavu v roku 2026) 1. január, 5. júl a 29. august
- a všetky sviatky, ktoré sú v texte zákona č. 241/1993 Z. z. uvedené ako "ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ", konkrétne napríklad 6. január, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 1. november, 25. december (úplný zoznam pozri nižšie)[1][2][3][4]
Vymenovanie dní pracovného pokoja na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni
[upraviť | upraviť zdroj]Tieto dni sú v každej prevádzke iné, spravidla sú to dva po sebe idúce dni. V zásade by to mala byť buď sobota a nedeľa alebo nedeľa a pondelok, ale v určitých prípadoch môže ísť aj o iné dni v týždni. Podrobnosti sú uvedené v § 93 Zákonníka práce.[5][3]
V praxi sa tieto dni často zjednodušene uvádzajú ako sobota a nedeľa.[6][7]
Do marca 2002 platil predchádzajúci Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb.). Podľa neho (v spojení so zákonom č. 93/1951 Zb., resp. od roku 1994 so zákonom č. 241/1993 Z. z.) boli síce dni pracovného pokoja definované podobne ako dnes, ale nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni sa chápal kratšie než dnes - v zásade sa ním myslela len nedeľa (a noc pred ňou a po nej), sobota teda nebola do pojmu zahrnutá. Toto staršie chápanie dní pracovného pokoja (t. j. bez soboty) je ešte nepriamo použité aj v súčasnom zákone č. 241/1993 (formulácia "okrem nedieľ"), keďže bol prijatý pred rokom 2002, a často sa zo zotrvačnosti vyskytuje aj v rôznych iných súčasných textoch.[8][9][10][11]
Sviatky v zmysle Zákonníka práce
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam týchto dní pracovného pokoja určuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Sú to tieto dni:
Štátne sviatky, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2025 sú nasledujúce štátne sviatky dňami pracovného pokoja:
- 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august – výročie Slovenského národného povstania
To znamená, že od roku 2025 nie sú dňami pracovného pokoja štátne sviatky 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu).[2]
Do roku 2024 bol tento zoznam sčasti odlišný: Do roku 2020 boli všetky vtedajšie štátne sviatky (t. j. 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a od roku 2001 aj 17. november) zároveň dňami pracovného pokoja. Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ale nebol zároveň dňom pracovného pokoja. Od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja štátne sviatky 1. september a 28. október. Od roku 2025 platí vyššie uvedený stav, čiže dňami pracovného pokoja nie sú 1. september, 28. október a 17. november.[10]
Ďalšie dni pracovného pokoja
[upraviť | upraviť zdroj]Ďalšie dni pracovného pokoja sú:[2]
- 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj – Sviatok práce
- 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september – Sedembolestná Panna Mária
- 1. november – sviatok Všetkých svätých
- 24. december – Štedrý deň
- 25. december – prvý sviatok vianočný
- 26. december – druhý sviatok vianočný
V roku 2026 dočasne neboli dňami pracovného pokoja 8. máj a 15. september.[2]
Práca počas dní pracovného pokoja
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Zákonníka práce prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, čiže v zásade s odborovým orgánom, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom.[12]
V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.[13]
Vo sviatok (myslí sa sviatok v zmysle Zákonníka práce) možno zamestnancovi zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.[13] To však nevylučuje možnosť dohody zamestnávateľa so zamestnancom, že bude vykonávať prácu, ktorá nespadá pod tieto výnimky.[14]
V dňoch 1. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra, pretože v týchto dňoch nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť maloobchodný predaj (t. j. prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác) okrem maloobchodného predaja uvedeného v prílohe Zákonníka práce.[13]
Dni pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami
[upraviť | upraviť zdroj]Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ § 93, 94 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (znenie z mája 2026)
- 1 2 3 4 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)
- 1 2 TOMAN, J. Individuálne pracovné právo. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR. 2015 S. 108-113
- ↑ dni pracovného pokoja. in: Encyclopaedia Beliana 3. 2003. S. 438
- ↑ §93 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (znenie z mája 2026)
- ↑ METODICKÉ VYSVETLIVKY K ŠTÁTNEMU ŠTATISTICKÉMU ZISŤOVANIU V ODVETVÍ POŠTY. Účinnosť od 1. 1. 2017 - bod 2.8
- ↑ Všeobecne záväzné nariadenie mesta Sereď č. 3/2021 zo dňa 22.4.2021, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie mesta Sereď č. 11/2019 o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Sereď č. 11/2020 S. - čl. I
- ↑ zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce
- ↑ zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch
- 1 2 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (staršie a novšie znenia)
- ↑ dni pracovného pokoja a sviatky. in: KOREC, Š. et al. Slovník pracovného práva. Bratislava: Vyd. Nová práca. 1998. S. 41, 42
- ↑ § 94 a § 11a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (znenie z mája 2026)
- 1 2 3 § 94 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (znenie z mája 2026)
- ↑ AION CS s.r.o., S-EPI, s.r.o.. Sviatok v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce [online]. mzdovecentrum.sk, [cit. 2018-04-30]. Dostupné online.
- ↑ § 95 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (znenie z mája 2026)