Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jehovovi svedkovia
v Slovenskej republike
Jehovah Witnesses House Bratislava.JPG
Klasifikácia Protestantská cirkev
Zastrešujúca organizácia Jehovovi svedkovia
Koordinátor Peter Hamadej
Oblasť Slovensko
Liturgický jazyk slovenčina
Členovia 17 222 (SODB 2011)
Adresa Pekná cesta 17, P.O.Box 2
831 52 Bratislava
Webstránka www.jw.org/sk

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, skrátene tiež Jehovovi svedkovia alebo Svedkovia Jehovovi, hovorovo jehovisti, je náboženská spoločnosť pôsobiaca na Slovensku, súčasť celosvetovej organizácie Jehovovi svedkovia. V roku 2011 sa k spoločnosti prihlásilo 17 222 obyvateľov Slovenska (0,38 %).[1]

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Československa sa idey Svedkov Jehovových začali objavovať ešte pred I. svetovou vojnou. Náboženstvo priniesli z USA navrátilci vracajúci sa z prác. Ešte za života Charlesa Russella (do roku 1916) vznikol na Slovensku prvý Slovenský biblický zbor. Okrem toho tu cez pobočku v Barmen-Elberfelde začali pôsobiť tiež nemeckí bádatelia.[2]

Po vzniku Československa sa začali šíriť veriaci Jehovových svedkov najmä v Česku. V rokoch 1924-1925 vybudovali v Brne stredisko, ktoré začalo rozširovať jehovistické publikácie, najmä Strážnu vežu.[2] Činnosť Jehovových svedkov bola oficiálne zlegalizovaná Ministerstvom vnútra ČSR v roku 1932. Pred rozpadom Česko-Slovenska bolo na jeho území 1166 zvestovateľov. Po rozpade Česko-Slovenska a vzniku Protektorátu Čechy a Morava boli svedkovia v protektoráte zakázaní, na Slovensku boli sledovaní, avšak ich činnosť bola naďalej povolená.[2] Po druhej svetovej vojne bola činnosť Jehovových svedkov obnovená v celoštátnom rozsahu a v roku 1946 bolo v Československu evidovaných 1 209 zvestovateľov. V roku 1947 v Brne a naposledy v roku 1948 v Prahe sa konali zjazdy Svedkov. V roku 1949 boli Jehovovi svedkovia komunistickým režimom zakázaní. Napriek tomu ich počet rástol: v roku 1950 ich bolo 2 882, v roku 1951 už 3 705.[2] V roku 1960 nastal rozkol v rámci Svedkov. Časť organizácie na čele s B. Mullerom sa usilovala o legalizáciu a spoluprácu so štátom, zvyšná časť to odmietala.[2] Kolaborantská iniciatíva najneskôr po novembri 1989 zanikla, kým činnosť Svedkov bola opäť obnovená.[2]

V samostatnom Slovensku boli Jehovovi svedkovia ako náboženská spoločnosť oficiálne zaregistrovaní Ministerstvom kultúry SR 24. marca 1993. Približne rok predtým sa skúmalo, či registrácia nie je v rozpore so slovenskou legislatívou, najmä čo sa týka kontroverzného odmietania krvnej transfúzie veriacimi svedkami.[3] Pri poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2011 sa Jehovovi svedkovia stali šiestou najpočetnejšou náboženskou spoločnosťou na Slovensku, prihlásilo sa k nim 17 222 obyvateľov Slovenska.[4] , hlavné sídlo majú v Bratislave-Rači. Jehovovi svedkovia tlačia svoju literatúru v tlačiarňach, ktoré nazývajú Bétel. V týchto tlačiarňach pracujú výlučne dobrovoľníci.

Organizácia a učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jehovovi svedkovia na Slovensku evidujú 132 zborov, v rámci ktorých pôsobí 11 147 počet zvestovateľov, ktorí vyučujú z Biblie.[5]

Hlavné náboženské obrady spoločnosti sú zhromaždenia, ktoré sa konajú dvakrát do týždňa.[6] Členovia cirkvi sa navzájom oslovujú ako bratia a sestry.[7]

Niekedy býva zaraďovaná medzi protestantské cirkvi, Jehovovi svedkovia sa však sami označujú za nezávislých kresťanov.[8]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju uzavretosť a prísne návyky bývajú Jehovovi svedkovia vonkajšími komentátormi a ľuďmi, ktorí spoločnosť opustili, označovaní za sektu.[3]

Jehovovi svedkovia - 10 obcí s najväčším percentom veriacich. Najvyššia koncentrácia svedkov je na východnom Slovensku, najmä na dolnom Zemplíne.

Rozmiestnenie veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad SR

  1. Bratislava - 1 827 (0,43 %)
  2. Košice - 1 276 (0,54 %)
  3. Michalovce - 504 (1,26 %)
  4. Prešov - 316 (0,34 %)
  5. Liptovský Mikuláš - 313 (0,95 %)
  6. Prievidza - 267 (0,50 %)
  7. Žilina - 248 (0,29 %)
  8. Banská Bystrica - 243 (0,29 %), Piešťany - 243 (0,79 %)
  9. Nové Zámky - 240 (0,57 %)
  10. Rožňava - 238 (1,24 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad SR

  1. Tašuľa - 29,68 % (65)
  2. Sirník - 26,43 % (157)
  3. Stretava - 20,64 % (129)
  4. Záhor - 16,58 % (123)
  5. Pašková - 14,96 % (41)
  6. Slančík - 13,90 % (31)
  7. Kolonica - 13,67 % (83)
  8. Mikulášová - 13,07 % (20)
  9. Podhoroď - 12,99 % (56)
  10. Černochov - 12,28 % (28)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Štatistický úrad SR :: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011
  2. a b c d e f Svedkovia Jehovovi – sekta či kresťanské hnutie? [online]. minoritnymagazin.sk, 2019-06-04, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  3. a b MRVOVÁ, Iva. Reportáž. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-07-20]. ISSN 1336-720X.
  4. Slovenská republika – tabuľky | Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2011
  5. Slovensko [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  6. Zborové zhromaždenia Jehovových svedkov [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  7. Prehliadky Bételu [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  8. Are Jehovah’s Witnesses Protestants? [online]. jw.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]