Chotín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°48′13″S 18°14′14″V / 47,8036°S 18,2373°V / 47.8036; 18.2373
Chotín
obec
Hetény03.JPG
Chotín
Blason Chotin.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Rieky Sedmerovský kanál, Chotínsky kanál
Nadmorská výška 110 m n. m.
Súradnice 47°48′13″S 18°14′14″V / 47,8036°S 18,2373°V / 47.8036; 18.2373
Rozloha 20,43 km² (2 043 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 382 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 67,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1138
Starosta František Magyari[3] (MOST-HÍD)
PSČ 946 31
ŠÚJ 501158
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Chotín 486
946 31 Chotín
E-mailová adresa starosta@chotin.sk
Telefón +421 905 236 729
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Chotín
Webová stránka: www.obecchotin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Chotín (maď. Hetény) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Podunajskej roviny, približne 11 km severovýchodne od Komárna a 12 km južne od Hurbanova. Je prístupná z cesty II/589, vedúcej z križovatky s cestou I/64 od Komárna severným okrajom obce do Kolty. Približne 1,5 km západne od obce vedie železničná trať Nové Zámky – Komárom, na ktorej je zastávka.

Na severozápadnom okraji obce sa nachádza prírodná rezervácia Chotínske piesky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie obce je známe archeologické nálezisko viacerých kultúr od staršej bronzovej doby až po stredovek. Archeologický výskum popolnicového pohrebiska ľudu severopanónskej kultúry sa tu konal už od roku 1905 (Gyula Alapy). Následné výskumy potvrdili rozsiahle pohrebisko chotínskej kultúry v polohe Sasüllö a Simítós, trácke pohrebisko zo staršej doby železnej bolo nájdené v lokalite Disznólegelö a o niečo mladšie keltské hroby boli identifikované v polohe Sunnyogó a významné pohrebisko tohto etnika so súborom 47. hrobov bolo objavené na polohe Felsö - Kenderföld. Tunajšie hroby poskytli vzácne nálezy zbraní, šperkov, predmetov osobnej potreby a pod. Osada z rímskej doby bola lokalizovaná v časti Delihegy, Alsó - Kenderföld a Sunnyogó. Jedinečnými sú nálezy dvoch náhrobných kameňov s nápismi a úlomkov tehál, potvrdzujúcich existenciu rímskej stavby v blízkosti obce.

V stredoveku sa tunajšia lokalita spomína v listine z roku 1258, kedy sa ako majiteľ územia spomína kanonik Sixtus. Po roku 1305 je obec majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Nájazdy osmanských vojsk postihli aj južnú časť Slovenska a zdecimovali populáciu v obci na minimum; v roku 1552 zostali v Hethyne, ktorý patril do sandžaku Ostrihom, obývané iba štyri domy. O 20 rokov bolo obývaných už 28 domov, no nadvláda Osmanov pretrvávala až do oslobodenia pevnosti Nové Zámky v roku 1685. Po dosídlení oblasti obyvateľmi z Nitrianskej a Tekovskej župy nastala postupná obnova obce, ktorú však brzdili povstania a s ňou súvisiaci pohyb vojakov, ako aj vznikajúce epidémie. V roku 1720 tu po morovej epidémii zostalo 14 domácností, no pri sčítaní obyvateľstva v rokoch 1784 - 1787 tu bolo už 93 domov a 919 obyvateľov.

Veľkou pohromou pre vtedajšie obydlia so slamenými strechami boli požiare a dva zničujúce zachvátili obec v rokoch 1856 a 1882. Miestni sa zaoberali poľnohospodárstvom (vrátane vinárstva), remeslami, domácou výrobou a podomovým predajom. Veľkým prínosom bolo 5. mája 1910 sprevádzkovanie železničnej trate Nové Zámky – Komárom so zastávkou, čím sa zjednodušila doprava ľudí i tovaru. V I. svetovej vojne padlo 45 tunajších obyvateľov. Po roku 1918 sa „Hetín“ s väčšinovým maďarským obyvateľstvom stala súčasťou ČSR, po Viedenskej arbitráži bola pričlenená k Maďarsku. Hospodársky rozvoj opäť zastavila vojna, v ktorej padlo 49 obyvateľov. Druhá svetová vojna tu skončila oslobodením 28. marca 1945, nasledoval však násilný odsun maďarského obyvateľstva, počas ktorého bolo vysťahovaných 48 rodín. JRD bolo založené v roku 1950, o niečo neskôr aj Agrochemický podnik. Pribudol obecný vodovod, dom smútku, kultúrny dom, chodníky a spevnené cesty. Bola otvorená reštaurácia Gólyacsárda, v roku 1973 dokončená budova základnej školy a obchodného domu Jednota, rok nato sa začala plynofikácia a v roku 1981 sa rozbehla výstavba materskej školy.

Po zmene režimu bol vybudovaný nový obecný úrad a budova bývalého notariátu bola prestavaná na Galériu Lilla. Z krčmy vznikla likérka, bolo postavených niekoľko pamätníkov a zaniklo JRD. V lokalite Belsölándorpuszta sa zachovala parná čerpacia stanica s technickým zariadením.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • tolerančný kalvínsky kostol z roku 1792
  • socha grófa Istvána Széchenyiho v obecnom parku od sochára Jánosa Nagya z roku 2000
  • pomník obetiam I. a II. svetovej vojny na cintoríne
  • pamätník Lajosa Tarczyho pri obecnom úrade
  • pamätná tabuľa na pamiatku 50. výročia výmeny obyvateľstva z roku 1997 na stene OcÚ
  • pamätná tabuľa k 50. výročiu založenia MO Csemadokje na budove materskej školy

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V Chotíne evidujú 1 bocianie hniezdo.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. bociany.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]