Kravany nad Dunajom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kravany nad Dunajom
obec
Karva10.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodný tok Dunaj
Nadmorská výška 106 - 111 m n. m.
Súradnice 47°45′52″S 18°29′00″V / 47,7645°S 18,4833°V / 47.7645; 18.4833
Rozloha 15,88 km² (1 588 ha) [1]
Obyvateľstvo 719 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 45,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta Gabriel Duka[3] (nezávislý)
PSČ 946 36
ŠÚJ 501212
EČV (do 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kravany nad Dunajom
946 36
E-mailová adresa obec@kravany.com
Telefón +421 (0)905/780 391
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kravany nad Dunajom
Webová stránka: kravany.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kravany nad Dunajom (maď. Karva) sú obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec nosí prívlastok dedina kaštieľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja, v geomorfologickej časti Čenkovská niva, patriacej do Podunajskej pahorkatiny. Severným okrajom obce vedie cesta I/63 z Komárna do Štúrova, s maďarským mestom Lábatlan je spojenie kompou. Najbližším slovenským mestom je 20 km východne ležiace Štúrovo, okresné mesto je vzdialené necelých 30 km západne. Krajská metropola Nitra leží 82 km severozápadným smerom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár obce bol osídlený už v praveku, z doby neolitu sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou. Archeológovia tu objavili aj sídlisko z doby rímskej.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola starým majetkom rodu Tardošovcov. Prvýkrát sa spomína r. 1245, keď Péter Köbölkúti predáva tunajší majetok majstrovi Miklulášovi, kráľovskému poslovi. Jeho vnukovia, synovia Mikuláša Karvaiho Zovár a Čák spolu so súrodencami Mikulášom a Petrom pri delení majetkov r. 1283 získali jedno poplužie zeme. R. 1300 Čákovci obec spustošili a tak niet divu, že sa objavuje pod menom Kyseukorva (Malé Kravany). Kravany r. 1303 vlastnil Mikluláš Karvai, ale jeho synovia Mikluláš a Peter upadli do podozrenia z falšovania peňazí a boli odsúdení na stratu majetkov. Obec r. 1312 sa spomína pod menom Korava a r. 1352 ako Keroua. R. 1352 Domonkos z rodu Zovárdovcov preukázal, že sa nezúčastnil zločinu svojich príbuzných a na základe tohto dôkazu ho krajinská vrchnosť zbavila viny. Neskôr sa rod Zovárdovcov rozdelil na viacero línií Attyai, Karvay, Izsány a Belényesy. Od r. 1352 tu mal majetky rod Lábatlanovcov, ktoré dostali od kráľa. V 15. storočí získal obec rod. Kapyovcov, pochádzajúci zo Šarišskej župy. Roku 1409 tu získal majetkové diely Žigmund Gyuked, roku 1414 Tomáš Čech bol uvedený do majetku darovaného kráľom. V tom istom roku časť obce vlastnil kláštor sv. Martina v Dömösi. R. 1438 tunajším zemepánom je aj Peter a Ján Kaplathovci. R. 1453 Malé Kravany kráľ daroval Ladislavovi Farkasovi. R. 1505 Melichar Kapy predal časť tunajšieho majetku Miklulášovi Attyaimu, ostrihomskému čítajúcemu kanonikovi a jeho sestrám. Roku 1519 Mikuláš Attyai s potomkami Jána Kapyho spísali dohodu, kde stálo, že štvrtina obce patrí Karolovi Pathymu (zo Sárkánya), manželovi Kataríny Kapyiovej.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke pri Moháči proti Turkom obec zanikla medzi rokmi 1529-1531, ale asi medzi rokmi 1550-1553 bola dosídlená. Dokazuje to daňový súpis z roku 1644, kde sa spomínajú 2 3/4 poddanských pozemkov. R. 1551 po úmrtí grófa Františka Ňáriho dedila jeho majetky dcéra Anna Korláthkeői, rod. Ňári, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s rodmi Husárovcov a Nedeckých, neskoršími kravianskymi zemepánmi. R. 1558 rod Lábatlanovcov vymrel, ich majetky získal Mikluláš Istvánffy a Pavol Ratkovič. Istvánffy, ktorý bol v rokoch 1581-1608 vicepalatínom a stál na strane cisára, majetok kvôli Turkom obsadil až r. 1594. R. 1580 opustený majetok Andreja Muthyho dostal Ambruš Csuly. R. 1629 tu boli zemepánmi Ján Czetényi, rod Thuryovcov, Csúzyovcov, Cseryovcov, Ormayovcov a Boglárovcov, r. 1635 v Kravanoch nad Dunajom nachádzame rody Telegdyovcov, Csepyovcov, Kapyovcov, Pathyovcov, Attyaiovcov (či Acsa) a Missicsovcov. R. 1644 obec nebola poplatná Turkom. V rokoch 1644-1645 obyvateľstvo obce neprešlo na stranu protestantskej cirkvi, ale ostali katolíkmi, tunajším farárom bol Joannes Józsa (či Isó alebo Izó), zeman pochádzajúci z Nemecka. Vystriedal ho Benediktus Egri, Moča bola vtedy fíliou Kravian nad Dunajom. Istvánffyho tunajšie majetkové diely získala rodina Huszárovcov. R. 1664 v súpise tureckých vyberačov daní je tu zapísaných 20 domácností platiacich dane s 34 poplatníkmi. Inak tu bolo 50 domácností. Desiatky sa tu platili za pšenicu, úle, ľan, konope, hájnika, pasenie, ovce, mladuchu, sudy, súdy, používanie pôdy, rybolov na Dunaji a ošípané. Obec patrila tímáru Szijárusa ben Abdullaha a tímáru Mehmeda ben Mahmúda, teda časť daní obyvateľstvo odvádzalo práve im.Kravany v poslednej štvrtine 17. stor. úplne spustli a na začiatku 18. stor. ich dosídlil a obnovil zemepán Sándor Nedeczky, ktorý ich vlastnil r. 1690 spolu s bratom Mihályom Nedeczkym. Obidvaja si vzali za manželky oveľa mladšie sestry Huszárové. Kuruci pri obci vybudovali r. 1705 šianec na zastavenie postupu cisárskeho vojska do Ostrihomu, ale r. 1707 ich odtiaľ rozprášili a obec podpálili cisárski vojaci. R. 1711 tu vypukol mor, r. 1711 Kravany sú spomínané ako osada s 11 domácnosťami. Po smrti Sándora Nedeczkého sa jeho manželka vydala za grófa Ferenca Gyulayho, r. 1733 tu vlastní majetkové diely János Magócsy, r. 1743 tu býva vdova po grófovi Ferencovi Gyulaym. Z cirkevnej vizitácie z r. 1755 vyplýva, že v obci žilo 255 obyvateľov, ale r. 1752 sa spomína ako samota. V tom čase tu boli zemepánmi gróf Gyulay, rodiny Csereyovcov, Missicsovcov a Kvassovszkych. R. 1787 tu bolo 39 domov a 281 obyvateľov, r. 1828 49 domov a 417 obyvateľov, ktorí sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Obec často postihovali prírodné katastrofy, napríklad pravidelné povodne, občas požiare a aj zemetrasenia. R. 1753 bol zemetrasením vážne poškodený tunajší rímskokatolícky kostol, slabšie zemetrasenia boli v rokoch 1759, 1763, 1764, 1765 a 1768. Zemetrasenie r. 1783 spôsobilo v obci mimoriadne vážne škody. Slabé zemetrasenie bolo aj r. 1828. V polovici 19. stor. tu vlastnili majetkové diely rodiny Somogyiovcov, Kollerovcov, Nedeczkych, Lippayovcov, Huszárovcov, Csúzyovcov, Reviczkych, Bíróovcov, Bakayovcov, Hajósovcov, Palkovicsovcov, Kruplaniczovcov a Kerekesovcov. Obec vlastne stále vlastnilo množstvo zemepánov, bol tu najlepší brod cez Dunaj na úseku Komárno-Štúrovo. Zaujímavá je aj správa, keď z ovčína grófa Huňadyho v Kravanoch vojaci maďarského domobraneckého vojska r. 1849 odohnali časť stáda oviec a zobrali aj časť úrody. Elek Fényes r. 1851 opisuje obec takto: „Karva. V Ostrihomskej, teraz v Komárňanskej župe, kúriálna maďarská dedina, na ľavom brehu Dunaja, od Ostrihomu na 2 1/2 míle: 385 katolíckych a 15 židovských obyvateľov. Zdobia ju pekné obydlia zemepánov s krásnymi ovocnými záhradami. Má piesočné pôdy, ale vhodné na chov oviec. Má víno a mlyny“. V 90. rokoch 19. storočia sú tu zemepánmi Imrich Bakay (224 katastrálnych jutár), manželka Alexandra Brauna, Jozefa Hazai (181 k. j.), komposesorát z Lábatlanu a Piszke (268 k. j.), František Farkas (454 k. j.), Koloman Nérey (189 k. j.), Karol Palkovics (149 k. j.), Jozef Pruckberger (655 k. j.), Koloman Szabó (148 k. j.), Štefan Szlukovínyi (116 k. j.) a Vojtech Wimmer (161 k. j.). Roku 1876 tu bola založená protipovodňová spoločnosť, roku 1895 Protipovodňové družstvo na reguláciu vnútorných vôd na stupni Obid. Na začiatku 20. storočia sa v typicky zemianskej obci tunajší zemepáni opäť menia Labud Kostič, manželka Alexandra Szarvassyho, Koloman Fodor, Karol Kommers a vdova Szlamková. V chotári obce vznikli viaceré majere tunajších veľkostatkov Láng majer, Mária majer a Szarvassy majer.

Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pokojný život v obci prerušilo vypuknutie I. svetovej vojny (1914 – 1918), ktorá si z radov tunajšieho obyvateľstva vyžiadala 38 životov. Po r. 1918 sa Kravany nad Dunajom stali súčasťou I. ČSR a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom, rybárstvom a mlynárstvom. Parcelizácia tunajších veľkostatkov sa uskutočnila r. 1928, ale veľkostatok Lángovcov a Szarvassyho bol čiastočne parcelizovaný r. 1926 resp. 1927. Od novembra 1938 sa obec stala súčasťou Maďarska až do mája 1945. V tomto období zanikli tunajšie tradičné lodné mlyny. Od 6. januára 1945 sa pri Kravanoch odohrali prudké bitky, totiž Nemci sem za účelom posilnenia obrany sústredili tri motorové jednotky. Odtiaľ bombardovali a chceli zlikvidovať Budapešť. Na línii Kravany nad Dunajom – Čata boli prudké boje, ale vojakov v Budapešti sa im vyslobodiť nepodarilo. Obe bojujúce strany tu utrpeli mnoho strát na ľudských životoch i na vojenskej technike. Aj z radov obyvateľstva si II. svetová vojna vyžiadala obete, padlo 23 Kravančanov a temer celá rodina Kotányiovcov. Nemecké vojsko sa do obce vrátilo 13. februára 1945, sovietski vojaci sem vpochodovali 29. marca 1945. Roku 1945 boli skonfiškované tunajšie veľkostatky, ktoré boli roku 1946 čiastočne rozparcelované a následne bol založený tunajší ŠM. Po februári 1948 nastala nová doba rozvoja obce. Roku 1949 bolo založené tunajšie JRD. V tomto období bola postavená budova kultúrneho domu, roku 1953 bolo v miestnom kaštieli zriadené POU s maďarským vyučovacím jazykom. Roku 1954 postihla obec pôvodeň, podobne ako roku 1965, v obci príliš veľké škody nespôsobila. Poškodené boli hlavne staré hlinené ľudové domy. Preto bola zanedlho v obci vybudovaná kanalizácia a zavedený vodovod. Neskôr boli upravené a spevnené cesty a chodníky, v rámci individuálnej bytovej výstavby bolo postavených mnoho nových rodinných domov. Roku 1974 bolo vybudované moderné futbalové a atletické ihrisko, boli vyasfaltované cesty, upravené verejné osvetlenie a verejný rozhlas. V akcii Z bola postavená nová predajňa potravín, dom smútku, r. 1984 bola verejnosti odovzdaná nová budova MŠ. Bola zmodernizovaná budova kultúrneho domu, roku 1974 postavená budova kuchyne a jedálne ZŠ. V tomto období sa zlepšili aj služby obyvateľstvu otvorením kaderníctva, čistiarne šiat a pohrebnej služby. Bol otvorený aj klub dôchodcov. ŠM postavil bytovku pre 18 rodín jeho zamestnancov a mohutnú novú administratívnu budovu, JRD postavilo dvanásťbytovku pre svojich zamestnancov. V obci pôsobila miestna kapela a folklórny súbor. Obyvateľstvo obce pracovalo prevažne v poľnohospodárstve, časť bola zamestnaná v priemyselných podnikoch v Komárne a Štúrove. V chotári obce kedysi stála malá obec Sartiván či Sartaván, lokalizovaná medzi Kravanmi nad Dunajom a samotou Čenkov, ale niektorí bádatelia ju lokalizujú do tesnej blízkosti Kravian nad Dunajom. Sartiván existoval už v 13. stor. a bol kolískou rodu Sartiván Vecse. R. 1303 tu získal majetky Zóvárd z rodu Zóvárdovcov. Časom táto malá obec bez stopy zanikla.Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva v obci. R. 1869 tu žilo 514 obyvateľov, do r. 1890 ich počet stúpol na 681 a pozitívny trend nárastu bol dlhodobý, r. 1910 tu žilo 954 obyvateľov a r. 1930 dokonca 1043 občanov. Do r. 1948 počet obyvateľov v obci klesol na 845, spôsobili to vojnové udalosti a nasledujúce nepokojné roky. Potom sa situácia stabilizovala, do r. 1961 počet obyvateľstva stúpol na 1037, ale neskôr mal len negatívny trend, do r. 1970 ich počet klesol na 938 a do r. 1991 dokonca len na 789.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoloďová pôvodne románska stavba s polkruhovou apsidou, bez veže, z prvej polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Vavrinca. V období tureckej okupácie kostol spustol a bol obnovený v duchu baroka až v roku 1712.[5] Donátorom obnovy kostola bol gróf František Ďulai. V tomto období bola zbúraná poškodená veža a pri kostole bola umiestnená drevená zvonica. V roku 1926 bola postavená súčasná zvonica. V roku 1936 prešiel kostol stavebnými úpravami. Bol poškodený počas druhej svetovej vojny a obnovou prešiel až v 70. rokoch. V interiéri sa nachádza barokový oltár zo začiatku 18. storočia s olejomaľbou Panny Márie a sochami sv. Jozefa, sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Bočný oltár sv. Štefana kráľa je z 19. storočia a oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je zo začiatku 20. storočia. Súčasťou interiéru sú a dva stredoveké epitafy z červenéo mramoru, z ktorých jeden patril šľacticom z Lábatlanu a je datovaný do roku 1400. Z románskej stavby sa dochovala polkruhová apsida so štrbinovými oknami, krytá konchou.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s barokovým portálom s kamenným ostením je ukončené prelamovaným štítom. Pred kostolom je umiestnená drevená zvonica.
  • Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z roku 1843. Obnovou prešla v roku 1902. Socha je osadená na mramorovom podstavci. Je umiestnená na dunajskej hrádzi.
  • Kaštieľ Lángovcov, dvojpodlažná trojkrídlová historizujúca stavba z roku 1908. V súčasnosti slúži ako školský internát. Fasády stavby sú lemované nárožnou bosážou, okná majú šambrány s klenákmi. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park z prvej polovice 19. storočia.[7]
  • Kaštieľ Sarvašiovcov, jednopodlažná romantická stavba zo začiatku 20. storočia. Objektu dominuje nárožná veža so stanovou strechou. Fasády sú členené pilastrami a kordónovými rímsami, okná majú okenice. V súčasnosti sa tu nachádza stredná poľnohospodárska škola. Škola vlastní tiež niekoľko skleníkov, v ktorých žiaci pestujú viaceré druhy poľnohospodárskych plodín, zeleniny a okrasných kvetín.
  • Kúria Kostičovcov, jednopodlažná trojkrídlová stavba. Od roku 1935 patrila Hrossovcom. Po modernistickej úprave stratila svoj historický charakter. Nachádza sa na dunajskom nábreží.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Promenáda, popri cyklotrase EUROVELO6, môžu záujemcovia navštíviť toto miesto nie len na bicykli. Najvýznamnejšou udalosťou osady je dnes cyklistická túra Lábatlan-Kravany Maratón a Medzinárodné stretnutie ležiacich cyklistov.
  • Vyhliadková veža, nachádza sa na promenáde. Ide o 16 m vysokú výhľadkovú vežu, dominantu okolia, vedľa sa nachádza park na oddych pre cyklistov.
  • Kaplnka Panny Márie, nachádza sa blízko kúrie Hrossovcov.
  • Náučný chodník v Kravanoch nad Dunajom, predstavuje zaujímavosti na pobreží Dunaja na úseku 1,5 km, dokopy na 10 tabuliach.
  • Prírodný park v Kravanoch nad Dunajom, založený na prelome 19. a 20. storočia. Nachádza sa pri kaštieli Lángovcov.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci funguje aj základná a materská škola. Občanom slúži kultúrny dom, pošta a niekoľko predajní rozličného tovaru. Lákadlom nielen pre miestnych obyvateľov je romantické pobrežie Dunaja s čistými plážami. Obyvatelia obce dochádzajú za prácou do Komárna a Štúrova, ale aj do Maďarska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Kravany nad Dunajom - Aktuality [online]. www.kravany.com, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Kultúrne pamiatky [online]. Oficiálne stránky obce Kravany nad Dunajom. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]