Max Weber

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Max Weber
nemecký sociológ, ekonóm a politik
Max Weber
Narodenie 21. apríl 1864
Erfurt, Nemecko
Úmrtie 14. jún 1920 (56 rokov)
Mníchov, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Max Weber

Max Weber (* 21. apríl 1864, Erfurt – † 14. jún 1920, Mníchov) bol nemecký sociológ, ekonóm a politik. Bol profesorom vo Freiburgu (1894 – 1897), v Heidelbergu a napokon (1919 – 1920) v Mníchove. Zakladateľ sociológie náboženstva, zaoberal sa vplyvom viery na majetok. Je považovaný za jedného z klasikov sociológie a kultúrnych a sociálnych vied.

Weberova sociológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho snahou bolo povýšiť sociálne vedy na úroveň prísnej vedeckosti, a to tým, že skúmal ich metódy a chápal ich ako čisto opisné. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho i empirickú skutočnosť a podstatu bytia. Na rozdiel od Diltheyovej teórie intuitívneho chápania sa musí podľa Webera chápajúca sociológia ako veda, ktorá chce výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho účinky, pýtať racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť. Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu. Ideálny typ je podľa Webera sociologická metóda, ku ktorej sa sociálna skutočnosť musí približovať (je to abstrakcia, ktorá v skutočnosti neexistuje – čisto trhové hospodárstvo, pozitívna byrokracia).

Weber a moc[upraviť | upraviť zdroj]

Weber špecifikoval pojem autorita, resp. moc, ktorú spája s pojmom panstvo. Moc a panstvo rozlišuje. Moc chápe ako každú šancu presadiť v rámci spoločenského vzťahu vlastnú vôľu aj proti odporu, bez ohľadu na to v čom táto šanca spočíva. Panstvo chápe ako šancu nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb. Vytvoril 3 typy panstva:

1. tradičné (panstvo založené na tradičných vzťahoch, odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícií),

2. legálne (stáva sa z titulu legality, spočíva v dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc),

3. charizmatické (založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré hlása)

Weber a štát[upraviť | upraviť zdroj]

Štát definoval ako entitu, ktorá má monopol nad legitímnym užitím sily, moci. Je to inštitucionálny mocenský zväz, ktorí si na určitom území monopolizoval legitímne fyzické násilie ako prostriedok panstva a na ten účel sústredil v rukách svojich vedúcich činiteľov vecné prevádzkové prostriedky.

Weber a politika[upraviť | upraviť zdroj]

Politika je každá aktivita, vďaka ktorej môže štát zasahovať do distribúcie moci. Politik by mal prijať dva druhy etiky, etiku konečného dôsledku a etiku zodpovednosti. Politiku charakterizuje ako umenie dosiahnuť nemožné. Max Weber je známy aj štúdiou o byrokratizácii spoločnosti. Byrokratizácia je prechodom od hodnotovo orientovanej tradičnej spoločnosti ku cieľovo orientovanej. Byrokratizácia podľa Webera uväzňuje človeka v klietke založenej na pravidlách a rozumovej kontrole. Pomocou tejto tézy prišiel na to, že socializmus v Rusku v kombinácii so zrušením pôvodných štruktúr, bude viesť k prebyrokratizovaniu a upevneniu pozície štátu a nie naopak, ako to hlásali bolševici.

Viera a kapitalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Webera vznik kapitalizmu ovplyvnila reformácia. Protestanti majú iný pohľad na život na zemi ako katolíci (o katolíkov sa postará Boh verzus protestanti musia robiť). V kapitalizme ľudia podriaďujú život kritériu efektívnosti. Weber sformuloval tri slabiny kapitalizmu:

  1. Spomalenie či zastavenie expanzie,
  2. zoštátnenie hospodárstva,
  3. proces byrokratizácie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.