Sociológia kultúry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sociológia kultúry (Sociology of Culture, Kultursoziologie) je chápaná ako úseková, odvetvová alebo špeciálna sociologická disciplína, ktorej predmetom je štúdia oblasti kultúry, presnejšie spoločenskej podmienenosti kultúry a prejavu pôsobenia kultúry v živote ľudí v podobe socio-kultúrnych javov a procesov. Sociológia kultúry je rôznorodo nahliadaná, rozporná, rozsiahla a ťažko definovateľná z hľadiska skúmania kultúry, ktorá je vytváraná, ale súčasne vždy aj relativizovaná jednaním a chovaním ľudí.[1]

Rozdelenie sociológie kultúry[upraviť | upraviť kód]

V systéme sociológie býva pojem sociológia kultúry používaný v rôznych zmysloch :

  • generalizujúce pojatie (sociológia kultúry je stotožňovaná s klasickou sociológiou, pretože predpokladá, že neexistuje žiadny sociálny jav bez kultúrneho kontextu)
  • univerzalistické pojatie (sociológia kultúry ako jedna zo sociologických subdisciplín)
  • špecifické pojatie (sociológia kultúry ako teoreticko-empirická disciplína)
  • z hľadiska pojatia kultúry, ktoré v spojení so sociológiou zvýrazňuje taktiež metodologický a výkladový rámec iných spoločenských vied
  • z hľadiska pomeru v zastúpení teórie a empírie
  • z hľadiska európskej (samostatná disciplína) a americkej (súčasť antropológie) sociologickej tradície
  • z hľadiska prítomnosti alebo absencie hodnotiacich momentov vzťahu ku kultúre, kde je možné usudzovať axiologické prístupy v sociológii kultúry
  • z hľadiska vzťahu sociológie kultúry a histórie - smery historizujúce (Webber) a ahistorické (L.A. White)

Niektoré témy sociológie kultúry: funkcia kultúry z perspektívy sociológie v kontexte sociokultúrnych systémov, rozdiel medzi vysokou a nízkou kultúrou, sociológia životného štýlu, kultúra a príroda, kultúra a civilizácia, kultúra a náboženstvo, kultúra a dejiny, diferencia tradičného a moderného v kultúrnych systémoch, sociálna komunikácia, kultúrne hodnoty a potreby, kultúrne a sociálne zmeny, voľný čas a kultúra, rodina z pohľadu sociológie, kultúrny kolektivizmus a individualizmus, a ďalšie.

Dejiny sociológie kultúry[upraviť | upraviť kód]

Popri eklektických počiatkoch a súčasných pluralistických tendencií možno rozoznať tri významné smery:

Dejiny sociológie kultúry sa miešajú s inými vedným disciplínami ako filozofia dejín, historiografia, etnológia, etnografia, antropológie, psychológia národov a sociálna psychológia. Významné obdobie pre výskum nastáva počas osvietenstva, prvými teóriami o civilizácii (filozofi Holbach, Condorcet) a neskôr v romantizme, v kontexte rozumového zdokonaľovania jednotlivca a spoločnosti (Kant, Fichte, Schiller).

Romantizmus rozlišoval medzi kultúrou, ktorú možno pestovať a civilizáciou, ktorú možno organizovať. V počiatkoch sociológie kultúry mal pre ňu význam aj nemecký historizmus a historiografia. Problematiku cyklických teórií kultúrneho vývoja v spojení s teóriami lokálnych civilizácii a tzv. kultúrnym pesimizmom voči západnej spoločnosti prezentoval Oscar Sprengler. Iný smer poukazoval na spirituálno-redukcionistické výklady (Sorokin).

Ďalší, antropologický smer, posledný spomenutý vylúčil a chápal kultúru ako výsledok ľudských činností, materiálnych i nemateriálnych, vrátane osobnostných rysov a schopností, spôsobu chovania, ktoré si človek ako člen spoločnosti osvojil (Tylor, Boas, Kloskowska). Obavy z dvojznačného pôsobenia techniky vo vzťahu ku kultúre sa ozývajú napríklad v štúdiách L. Mumforda.

Zmenám v odvetviach kultúry, súvisiacim so vzdelávaním, sa venovali P. Bourdie a J.C. Passeron. Sociologicko-selektívny prúd v sociológii kultúry reflektuje tak vo svojich koncepciách napätie, plynúce z nezmieriteľnosti medzi tradičnými a modernými spoločnosťami (Mannheim). V súčasných pluralistických koncepciách sociológie kultúry dva formujúce smery - inštrumentalizmus a praxeologické prístupy; intergratívne prístupy, reagujúce na krízu v kultúre a spoločnosti.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. A. Kloskowska

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • KOLEKTÍV: Velký sociologický slovník. Praha: Karolinum, 1996
  • MURPHY, R. F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha: SLON, 1998
  • REICHEL, J.: Kapitoly systematické sociologie. Praha: Eurolex Bohemia, 2004