Saint-Raphaël (Var)

	Saint-Raphaël
	obec
	Saint-Raphaël a jeho prístav
Vlajka	Erb
Štát	Francúzsko
Región	Provence-Alpes-Côte d’Azur
Departement	Var
Obvod	Draguignan
Kantón	Saint-Raphaël
Súradnice	43°25′29″S 6°46′4″V / 43,42472°S 6,76778°V
Najvyšší bod
- výška	560 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	89,59 km² (8 959 ha)
Obyvateľstvo	33 624
Hustota	375,31 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	83700
INSEE	83118
	Poloha obce Saint-Raphaël
	Mapa obce Saint-Raphaël
	Wikimedia Commons: Saint-Raphaël (Var)
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Francúzsky portál

Súradnice: 43°25′29″S 6°46′4″V / 43,42472°S 6,76778°V

Saint-Raphaël (franc. výslovnosť [sɛ̃ ʁafaɛl]) je francúzske mesto, ktoré sa nachádza v departemente Var, v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur. Mesto je centrom turizmu a kúpeľníctva.

Rímske sídla na antickej ceste ku „Forum Julii“ tvorili základ pre vznik budúceho Saint-Raphaël. Spočiatku rybárska dedina sa rozvinula v 19. storočí na kúpeľné mestečko v ktorom bývali umelci, športovci a politici. Bolo oslobodené ako druhé v poradí počas vylodenia spojencov v Provensalsku v roku 1944. V meste sa konajú pravidelne kongresy a športový život. Obyvatelia sa spisovne nazývajú Rafaelčania, v provensalčine v klasickej norme „Rafelencs“ a mistrálskej norme sa píšu ako „Rafelen“. Geografická poloha mesta je v zálive Fréjus na hranici medzi departementmi Var a Alpes-Maritimes. Mesto tvorí spolu s Fréjus mestskú aglomeráciu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má rozlohu 89,59 km². Najvyšší bod je položený 560 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.^[1]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce pochádza z roku 1065, keď bol založený kostol v románskom štýle zasvätený archanjelovi Rafaelovi (dnes kostol sv. Petra). Kostol bol postavený na cirkevnoim majetku Fréjus a vytvorilo sa okolo neho opevnené mesto – castrum. V 1073 bolo spomínané ako „Sanctus Raphael“. Názov obce sa píše provensalsky „Sant Rafèu“ podľa klasickej normy a mistrálskej. Vyslovuje sa [sã ʀafɛw].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nálezy z obdobia neolitu sa nachádzajú v Boulouris, menhiry vo Veyssière.
Ligúrčania obsadili miesto ešte pred gréckou kolonizáciou „Massalie“ (Marseille), v epoche, keď sa miesto volalo „Agathon“.
V období antického Ríma sa volalo „Portus Agathonis“.
Obec bola spojená s antickými Via Julia Augusta a Via Aurelia, ktoré viedli aj do Forum Julii (Fréjus). Rimania tu ťažili modrý porfýr.
V 10. storočí barbari obsadili celý región.
Mních Honorat d'Arles opustil jaskyňu Sainte-Baume v masíve Esterel aby založil opátstvo Lérins.
V 972 Guillaume I. z Provence vyhnal Saracénov.
Územie obce prevzali opátstva Lérins a Saint-Victor z Marseille, ktoré tam postavili kostol archanjela Rafaela a obec – castrum.
V roku 1065 bol názov obce Saint-Raphaël prvýkrát doložený písomne.
Od 5. storočia bolo vo Fréjus biskupstvo.
V 12. storočí sa udial boj o následníctvo v grófstve Provence medzi grófmi z Toulouse a Barcelony, čo umožnilo Rádu Templárov prevziať moc nad obcou. Založili tu komandériu, tiež v Hyères a Grasse, ktorá fungovala až do zrušenia rádu v 1312. Majetok bol prevedený na Rád sv. Jána Jeruzalemského.
V 1347 zdecimovala obyvateľstvo Provence epidémia čierna smrť o viac ako tretinu.
V 16. storočí bolo pobrežie vystavené lúpežným pirátom a vojsku Karola V.
V 1562 sa preto rozhodlo biskupstvo vo Fréjus postaviť obrannú vežu na vrchu Armont.
V 17. storočí postavili kaplnku Notre-Dame.
V 1635, kvôli dokončeniu veže Armont bola postavená pevnosť zatvárajúca zátoku Agay.
V 1636, Jean Vincent de Roux, guvernér Agay a Théoule, dosiahol od Barthélémy Camelin, biskupa z Fréjus prevedenie pozemkov ako svoje léno.
V 1690, obyvatelia obce si zvolili archanjela Rafaela do svojho mestského erbu.
Začiatkom 18. storočia začala obec intenzívne využívať potravinové zdroje z rybolovu, vytvorila sa štvrť rybárov a námorníkov okolo prístavu.
V 1707 a 1747 bola časť Agay okupovaná rakúskym vojskom.
V 1750, François Giraud, lénny pán Agay, postavil dvojposchodový zámok.
V 1793 však revolucionári zbúrali jeho veže.
V priebehu roku II revolúcie (1794) si mesto Saint-Raphaël vybralo nový názov „Barraston“ na počesť Paula Barrasa, vikomta panstva a vplyvného politika Francúzskej revolúcie.
9. októbra 1799 sa tu vylodil triumfálne Bonaparte po svojom návrate z kampane do Egypta aj so svojimi generálmi (Berthier, Lannes, Murat, Marmont, Bessières) a vedcami (Monge, Berthollet). Na oslavu tohto príchodu tu bola postavená pyramída.
28. apríla 1814 sa v Saint-Raphaël tiež nalodil smerom do vyhnanstva na Elbu.
1. marca 1815 sa tu opäť vylodil aby znovu dobyl Francúzsko na obdobie Stodňovej vlády v dnešnej časti Vallauris.
V 1810 bol zámok Agay dobytý Angličanmi a veža v Dramonte vyzbrojená dvoma kanónmi.
V 1860 bola veža zmenená na maják.
V 1813 loď „Estafette“ prepadli Angličania. Bola vyhodená na pláž pod velením kapitána Pallièresa, potom preložená do fotily Toulonu.
V druhej pol. 19. storočia sa z mesta stalo centrum turistiky a balneoterapie.
V 1929 bola založená automobilová rallye Paríž – Saint-Raphaël pre ženy.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Saint-Raphaël je napojený na diaľnicu E-80 (národná cesta A8) pri diaľničnom zjazde č.7 Fréjus/Saint-Raphaël.
staršou cestou č.RD 98 inak nazvanou aj „Corniche d’Or“, ktorá pokračuje do Roquebrune-Cap-Martin a do Toulon-la-Valette-du-Var.
železničná stanica Saint-Raphaël-Valescure slúži spojeniam TGV – rýchlovlakov – z Paríža do Nice a z Marseille-Gare Saint-Charles do Nice.
viaceré autobusové prepravné spoločnosti uskutočňujú prepravu medzi Fréjus, Saint-Raphael a Nice, zastávky sa volajú Boulouris, Dramont a Trayas.
Letisko je v Cannes – Mandelieu 20 km od Saint-Raphaël, letisko v Nice 40 km a v Saint-Tropez 34 km.
námorná preprava – spoločnosť „Bateaux de Saint-Raphaël“ premáva medzi Saint-Aygulf, Port-Fréjus, ostrovmi Lérins, Saint-Tropez a Cannes.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov obce je 33 624 (2011)^[2].

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci.

Zdroje: INSEE^[3]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Paul Barras (* 1755 – † 1829), politik, lénny pán obce
Napoleon I. (* 1769 – † 1821) sa vylodil v Saint-Raphaël 9. októbra 1799, keď sa vrátil z vojenského ťaženia v Egypte. Dal tu postaviť model pyramídy. V tejto obci sa nalodil 28. apríla 1814 aby odišiel do vyhnanstva na Elbu.
Alphonse Karr (* 1808 - † 1890), spisovateľ, tu žil a zomrel.
Jean-Louis Hamon (* 1821 - † 1874), maliar, rytier Čestnej légie, žil tu a zomrel. Napísal tu posledné dielo „Le triste rivage“.
Léon Carvalho (* 1825 - † 1897) riaditeľ „Théâtre de la Ville“ a „l’Opéra-comique de Paris“ tu sídlil a postavil „Villa Magali“.
Raymond Poincaré (* 1860 - † 1934), politik, prezident republiky a akademik býval vo „Villa Sainte-Anne“.
Yves Le Prieur (* 1885 - † 1963), vojak a vynálezca, tu žil pracoval aj zomrel.
Antoine de Saint-Exupéry (* 1900 - † 1944), spisovateľ a letec, sa tu oženil v roku 1931. Rodina Antoine de Saint-Exupéryho tu žije a vlastní zámok Agay.
Georges Simenon (* 1903 - † 1989), spisovateľ, býval vo vilách « La Lézardière » a « Les Mimosas ».
François Xavier (* 1966), spisovateľ a režisér, narodil sa tu a žije.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Časť Agay
Časť Le Trayas
V roku 1920
Zlatý ostrov

Bazilika sv. Rafaela
Radnica
Kasíno
Vila Magali

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-23]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)