Roquebrune-Cap-Martin

	Roquebrune-Cap-Martin
	mesto
	Roquebrune-Cap-Martin
	Erb
	Erb
	Pôvod názvu: Roccabruna
Štát	Francúzsko
Región	Provence-Alpes-Côte d’Azur
Departement	Alpes-Maritimes
Obvod	Nice
Kantón	Menton-Ouest
Súradnice	43°45′26″S 7°28′27″V / 43,75722°S 7,47417°V
Najvyšší bod
- výška	800 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	9,33 km² (933 ha)
Obyvateľstvo	12 450
Hustota	1 334,41 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	06190
INSEE	06104
	Poloha obce Roquebrune-Cap-Martin
	Mapa obce Roquebrune-Cap-Martin
	Wikimedia Commons: Roquebrune-Cap-Martin
	Webová stránka: http://www.roquebrune-cap-martin.com/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Francúzsky portál

Súradnice: 43°45′26″S 7°28′27″V / 43,75722°S 7,47417°V

Roquebrune-Cap-Martin je francúzska mesto v departemente Alpes-Maritimes v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur. Nachádza sa na brehu Stredozemného mora v zálive Cap-Martin. Jej pôvodný názov bol „Roccabruna“ a v dialekte Mentonu „Roucabruna“. Mesto je súčasťou aglomerácie kniežatstva Monako. Mestu dominuje najstarší donjon na území Francúzska, ktorý je súčasťou hradu z obdobia Karola Veľkého. Donjon stojí vo výške 225 m n. m. na kopci „Agel“. Pod ním je situované mesto Roquebrune-Cap-Martin pozostávajúce z troch mestských častí: „Cap Martin“, „Carnolès“ a „Saint Roman“, ktorý sa približuje k Monaku.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má rozlohu 9,33 km². Najvyšší bod je položený 800 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.^[1]

Dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie obce Roquebrune v roku 970 sa pripisuje grófovi de Vintimille (Konrad I.). Konrad I. posilnil ochranu západnej hranice vedúcej pri antickej Via Julia Augusta.

Pevnosťou, ktorú postavil, sa rozumie aj samotná obec. V roku 1355 rodina Ventimille predala Roquebrune a Menton rodine Grimaldi. Tým sa stali ich majetkom na nasledujúcich 500 rokov, počas ktorých sa vojenská pevnosť okolo donjonu zväčšovala.

V 1793 sa stala obec francúzskou, neskôr opäť monackou, v roku 1814 slobodným mestom a v 1848 spolu s Mentonom bola pod ochranou sardínskeho kráľa. Za zásluhy Francúzska pri zjednocovaní Talianska daroval Viktor Emanuel II. grófstvo Nice Francúzsku.

V 1860 rozhodol plebiscit občanov opäť o pripojení k Francúzsku. V roku 1861 sa dve mestá Roquebrune a Menton stali de facto francúzskymi. Vláda Napoleona III. zaplatila kniežatstvu Monako 4 milióny zlatých frankov za právo pripojiť si Menton a Roquebrune k Francúzsku, na ktoré si podržalo nárok kniežatstvo.

Výstavba cesty prechádzajúcej cez teritórium bola projektom Napoleona Bonaparteho a bola realizovaná v roku 1804. Táto cesta prepojila ekonomicky celý Côte d’Azur (v súčasnosti Moyen Corniche). Časť Cap-Martin, kde sa nachádza kostol z 11. storočia, sa stala časťou panstva.

Zmena názvu z Roquebrune na Roquebrune-Cap-Martin sa udiala z dôvodu lepšieho rozlíšenia od Roquebrune-sur-Argens.

Miesta a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Margity z 12. storočia, býva miestom každoročných Pašií(cirkevný sviatok).
Mauzóleum de Lumone je antický pamätník asi z 1. storočia pri Via Julia Augusta
Stredoveký zámok je pevnosť vybudovaná na konci 10. storočia. Jeho donjon je počiatkom románskeho štýlu.
Tisícročný olivovník je považovaný za jeden z najstarších na svete. Je to súbor výhonkov, ktorých korene rozrušujú postupne kamene múru, z ktorého vyrastajú. Má objem kmeňa 16 m a výšku 13 m. Špecialista na stromy P. Bourdu odhaduje jeho vek na viac ako 2000 rokov.
Maginotovo dielo v zálive Martin je vojenská stavba z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami.
Vila E-1027 patriaca Eileen Gray z roku 1924 na brehu mora
Vila Torre Clementina z roku 1904 pozdĺž chodníka pri mori
Vila Cyrnos
Vila Aréthuse-Trianon
Villa Cypris
chata, ktorú si dal postaviť Le Corbusier
Vila Casa del Mare, v ktorej žila herečka Silvana Mangano v 50. rokoch 20. storočia.
Kaplnka „La Pausa“ postavená v 15. storočí na pamiatku obetí epidémie moru v 1467.
Olivový park. Viaceré sú viac ako storočné, park patrí obci.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov je 12 450 (2011)^[2].

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov.

Zdroje: INSEE^[3]

Známe osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sissi (* 1837 – † 1898), rakúska cisárovná tu bývala v r. 1896 – 1897
William Butler Yeats (* 1865 - † 1939), írsky básnik, skonal v meste
Coco Chanelová (* 1883 – † 1971), módna návrharka si tu dala v roku 1927 postaviť dom La Pausa. Architekt Robert Streitz doň vkomponoval niektoré prvky, aby pripomínal sirotinec, v ktorom Coco vyrastala. Bol zariadený v španielskom a anglickom štýle 16. a 17. storočia., počas okupácie Francúzska ho zničili maquissardi (francúzski odbojári).
Le Corbusier (* 1887 - † 1965), švajčiarsky architekt tu žil a zomrel
André Malraux (* 1901 – † 1976), literát, politik a dobrodružný cestovateľ tu býval so svojou partnerkou Josette Clotisovou v rokoch 1941 - 1942
Camille Leroy (* 1905 - † 1995) maliar, Prix Abd el Tif 1937.
Gilles Panizzi (* 1965), pretekár rallye

Partnerské mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Profondeville, Belgicko

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Olivovník starý 2000 rokov
Stará pevnosť z donjonom
Ulička mesta

Kostol sv. Margity
Vstup do kostola
Vila Primavera Han van Meegerena

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-23]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)