Menhir

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Praveké umenie
Kermario Carnac.JPG
Megalitické stavby v Karnaku, Francúzsko
Základné údaje
Trvanie: 40 000 - 2000 p.n.l.
Filozofia: praveké náboženstvá, manizmus, kult slnka, kult Veľkej Matky
Autori
Architektúra: Stonehenge, Karnak, Klobuky, El Infiernito, Brodgar
Sochárstvo: Venuša (soška), Moravianska venuša, Venuša z Lespugne, Barčianska Venuša, Venuša z Willendorfu
Hudba: bubnová reč, tónová reč
Maľba: Lascaux, Altamira
Dejiny umenia





Menhir (v bretónčine: men = kameň, hir = dlhý) je praveký kamenný kultový pilier zasadený do zeme vo forme neotesaného obelisku.

Dva menhiry v Británií

Menhiry zrejme tesne súviseli s pochovávaním, neboli však náhrobníkmi v pravom zmysle. Mali azda určitý zobrazujúci význam, neboli to však spodobnenia ľudských postáv, lež skôr symbolické znaky, ktoré celkom jednoznačne vyjadrovali iba jednu charakteristickú vlastnosť človeka – vzpriamené držanie tela, ktorým sa odlišuje od zvierat.

Menhiry by patrili medzi plastiky, ale pevne vztýčený kameň je aj základom stavebného umenia. Nie náhodou sú menhíry blízke dolmenom, v ktorých sa ešte jasnejšie prejavujú základy architektúry.

Podľa etnológie je menhir sídlom duší zomrelých, ktorí sú pochovaní v megalitických hroboch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.