Futurizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Príklad futuristickej architektúry, architekt Antonio Sant' Elia
Umberto Boccioni, Kaupunki kohoaa, 1910.

Futurizmus bol avantgardný umelecký smer prvých desaťročí 20. storočia najmä v literatúre, výtvarnom umení, architektonickom a hudobnom umení.

Smer sa čiastočne prelínal s expresionizmom, kubizmom a abstraktným umením a išlo o reakciu na naturalizmus, historicizmus a eklekticizmus.

Pre tento smer je charakteristické odmietanie všetkých dovtedy platných kultúrnych a umeleckých hodnôt. Tým sa futurizmus stal hnutím, ktoré odmietalo akúkoľvek tradíciu. Jeho cieľom bolo ukázať modernú uponáhľanú a rušnú dobu, ktorú nekritizoval, ale ktorá sa mu nepáčila. Častým námetom bola technika. Z toho vyplynula snaha o rýchlosť, ktorá sa dosahovala jednak skratkovitosťou a jednak premenlivosťou básnického rytmu.

Futurizmus bol veľmi nacionálny, schvaľoval vojnu, ktorú považoval za jediný možný spôsob ako očistiť svet od jeho nešvárov (tj. všetkého starého).

Smer bol populárny predovšetkým v Taliansku a Rusku. Futurizmus mal veľký vplyv na konštruktivizmus a imažinizmus, menej zrejmý je jeho vplyv i na surrealizmus, konštruktivizmus a celý rad ďalších umeleckých smerov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa dajú niektoré trendy vedúce k vzniku futurizmu sledovať v literatúre skôr, za vznik futurizmu sa považuje 1909, kedy v Taliansku vydal taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti futuristický manifest (sformulovaný na jeseň 1908). V tomto manifeste Marinetti zhrnul program futurizmu do niekoľkých základných bodov : krása nepokoja, rýchlosti a boje poézie odvahy a revolty. Prakticky tu prezentoval triumf človeka nad prírodou.

V roku 1910 vydali podobný manifest aj maliari a v roku 1912 architekti. Nasledoval rad ďalších manifestov (aj po roku 1918), medzi ktorými nechýbalo ani hnutie tzv. leteckej maľby (aeropittura) z roku 1931.

Čoskoro po roku 1910 sa futurizmus dostal do Ruska, kde sa stal veľmi populárnym, tu sa toto hnutie rozpadlo na dve odnože - kubofuturizmus a egofuturizmus, zatiaľ čo egofuturizmus nemal veľký význam, kubofututizmus výrazne ovplyvnil vtedajšie ruské umenie.

Ideologicky bol futurizmus nejednotný a postupne sa k nemu pripojovali prakticky všetky politické (predovšetkým ľavicové - anarchisti, komunisti, ...) skupiny. Počas prvej svetovej vojny bola veľmi aktívna skupina okolo časopisu Roma Futurista, vystupujúca proti Rakúsko-Uhorsku. Okolo roku 1921 sa Marinetti spriatelil s B. Mussolinim a roku 1924 sa na kongrese futuristov prihlásil k fašizmu. Spolupráca s fašizmom bola dovŕšená po Talianskom obsadení Habeša (Etiópia - 1934), ktoré futuristi nielen schvaľovali, ale aj básnicky oslávili.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Aby bolo možné ešte viac zdôrazniť rýchlosť, vytvorili futuristi teóriu oslobodených slov tzn., že slová (alebo len hlásky) vo vete, alebo verši boli vytrhnuté z kontextu a skladané bez ohľadu na ich logické väzby a syntaktické pravidlá.

V literatúre sa občas presadil aj experimentálny futurizmus ovplyvnený kubizmom tzv. kubofuturizmus. Takým extrémnym pokusom je napr. Poesia Pentagrammata, ktorú napísal Francesca Canguilla - zasadzoval oslobodené slová a slabiky do notovej osnovy a namiesto interpunkcie používal hudobné znamienka.

O fututrizme sa dá povedať, že jeho myšlienky (predovšetkým dynamika a dôraz na mladosť) prežívajú v literatúre dodnes v sci-fi literatúre (kyberpunk).

Svetoví spisovatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Výtvarné umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Futurizmus bol v tejto oblasti veľmi podobný kubizmu, cieľom bolo dostať zobrazovaný predmet do pohybu, cez tento pohyb sa dostali až k abstrakcii.

Svetoví predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonicky sa prikláňali k jednoduchosti, snažili sa využívať nové materiály (betón) a nové kombinácie sklo - kov, betón - sklo, atd. Významnou osobnosťou futurizmu v architektúre bol Talian Antonio Sant’Elia, ktorý vydal manifest futuristickej architektúry. Venoval sa jej predovšetkým teoreticky, realizované stavby má len tri. Za jeho najzaujímavejší kreslený návrh sa považuje La Cittá Nuova – futuristické mesto rozdelené na rôzne úrovne viaduktov, pričom príroda je z mesta úplne vymazaná.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V hudbe nedošlo k výraznému presadeniu futurizmu, v každom prípade hlavné ciele hudobného futurizmu neboli odlišné od cieľov celého hnutia. Niektorí odborníci sa domnievajú, že futuristická viera v techniku a mladosť predznamenala smery typu techno.

  • F. B. Pratello

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Pri filmovom umení sa dá povedať, že futurizmus ovplyvnil pohľad našej západnej civilizácie na reklamu, v ktorej vystupujú mladí, krásni perspektívni ľudia. Ako prvý sa usiloval o komerčnosť a o presadenie tém z nových prostredí (továrne), snažil sa ukázať nový svet, ktorý bol reprezentovaný technikou.

V japonskej kultúre sa ovplyvnenie prejavilo predovšetkým v manga/anime filmoch, kde je zobrazovaná a oslavovaná svojským spôsobom dnešná a budúca technika (Shinya Tsukamoto).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]