Futurizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Príklad futuristickej architektúry, architekt Antonio Sant' Elia
Umberto Boccioni, Kaupunki kohoaa, 1910.

Futurizmus bol avantgardný umelecký smer prvých desaťročí 20. storočia najmä v literatúre, výtvarnom umení, architektonickom a hudobnom umení.

Smer sa čiastočne prelínal s expresionizmom, kubizmom a abstraktným umením a išlo o reakciu na naturalizmus, historicizmus a eklekticizmus.

Pre tento smer je charakteristické odmietanie všetkých dovtedy platných kultúrnych a umeleckých hodnôt. Tým sa futurizmus stal hnutím, ktoré odmietalo akúkoľvek tradíciu. Jeho cieľom bolo ukázať modernú uponáhľanú a rušnú dobu, ktorú nekritizoval, ale ktorá sa mu nepáčila. Častým námetom bola technika. Z toho vyplynula snaha o rýchlosť, ktorá sa dosahovala jednak skratkovitosťou a jednak premenlivosťou básnického rytmu.

Futurizmus bol veľmi nacionálny, schvaľoval vojnu, ktorú považoval za jediný možný spôsob ako očistiť svet od jeho nešvárov (tj. všetkého starého).

Smer bol populárny predovšetkým v Taliansku a Rusku. Futurizmus mal veľký vplyv na konštruktivizmus a imažinizmus, menej zrejmý je jeho vplyv i na surrealizmus, konštruktivizmus a celý rad ďalších umeleckých smerov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa dajú niektoré trendy vedúce k vzniku futurizmu sledovať v literatúre skôr, za vznik futurizmu sa považuje 1909, kedy v Taliansku vydal taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti futuristický manifest (sformulovaný na jeseň 1908). V tomto manifeste Marinetti zhrnul program futurizmu do niekoľkých základných bodov : krása nepokoja, rýchlosti a boje poézie odvahy a revolty. Prakticky tu prezentoval triumf človeka nad prírodou.

V roku 1910 vydali podobný manifest aj maliari a v roku 1912 architekti. Nasledoval rad ďalších manifestov (aj po roku 1918), medzi ktorými nechýbalo ani hnutie tzv. leteckej maľby (aeropittura) z roku 1931.

Čoskoro po roku 1910 sa futurizmus dostal do Ruska, kde sa stal veľmi populárnym, tu sa toto hnutie rozpadlo na dve odnože - kubofuturizmus a egofuturizmus, zatiaľ čo egofuturizmus nemal veľký význam, kubofututizmus výrazne ovplyvnil vtedajšie ruské umenie.

Ideologicky bol futurizmus nejednotný a postupne sa k nemu pripojovali prakticky všetky politické (predovšetkým ľavicové - anarchisti, komunisti, ...) skupiny. Počas prvej svetovej vojny bola veľmi aktívna skupina okolo časopisu Roma Futurista, vystupujúca proti Rakúsko-Uhorsku. Okolo roku 1921 sa Marinetti spriatelil s B. Mussolinim a roku 1924 sa na kongrese futuristov prihlásil k fašizmu. Spolupráca s fašizmom bola dovŕšená po Talianskom obsadení Habeša (Etiópia - 1934), ktoré futuristi nielen schvaľovali, ale aj básnicky oslávili.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Aby bolo možné ešte viac zdôrazniť rýchlosť, vytvorili futuristi teóriu oslobodených slov tzn., že slová (alebo len hlásky) vo vete, alebo verši boli vytrhnuté z kontextu a skladané bez ohľadu na ich logické väzby a syntaktické pravidlá.

V literatúre sa občas presadil aj experimentálny futurizmus ovplyvnený kubizmom tzv. kubofuturizmus. Takým extrémnym pokusom je napr. Poesia Pentagrammata, ktorú napísal Francesca Canguilla - zasadzoval oslobodené slová a slabiky do notovej osnovy a namiesto interpunkcie používal hudobné znamienka.

O fututrizme sa dá povedať, že jeho myšlienky (predovšetkým dynamika a dôraz na mladosť) prežívajú v literatúre dodnes v sci-fi literatúre (kyberpunk).

Svetoví spisovatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Výtvarné umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Futurizmus bol v tejto oblasti veľmi podobný kubizmu, cieľom bolo dostať zobrazovaný predmet do pohybu, cez tento pohyb sa dostali až k abstrakcii.

Svetoví predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonicky sa prikláňali k jednoduchosti, snažili sa využívať nové materiály (betón) a nové kombinácie sklo - kov, betón - sklo, atd. Významnou osobnosťou futurizmu v architektúre bol Talian Antonio Sant' Elia, ktorý vydal manifest futuristickej architektúry. Venoval sa jej predovšetkým teoreticky, realizované stavby má len tri. Za jeho najzaujímavejší kreslený návrh sa považuje La Cittá Nuova – futuristické mesto rozdelené na rôzne úrovne viaduktov, pričom príroda je z mesta úplne vymazaná.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V hudbe nedošlo k výraznému presadeniu futurizmu, v každom prípade hlavné ciele hudobného futurizmu neboli odlišné od cieľov celého hnutia. Niektorí odborníci sa domnievajú, že futuristická viera v techniku a mladosť predznamenala smery typu techno.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Pri filmovom umení sa dá povedať, že futurizmus ovplyvnil pohľad našej západnej civilizácie na reklamu, v ktorej vystupujú mladí, krásni perspektívni ľudia. Ako prvý sa usiloval o komerčnosť a o presadenie tém z nových prostredí (továrne), snažil sa ukázať nový svet, ktorý bol reprezentovaný technikou.

V japonskej kultúre sa ovplyvnenie prejavilo predovšetkým v manga/anime filmoch, kde je zobrazovaná a oslavovaná svojským spôsobom dnešná a budúca technika (Shinya Tsukamoto).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]