Moderna (začiatok 20. storočia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Moderna (z lat. modernus, terajší, nový) je veľmi všeobecné označenie pre rôzne umelecké, filozofické i náboženské prúdy, ktoré sa napospol vymedzujú proti nejakým predchádzajúcim a starším. V širšom slova zmysle aj označenie pre európsky (západný) novovek, prípadne i len jeho novšie časť.

Le Corbusier, Vila v Stuttgarte

Pôvod a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo pochádza od latinského modo, teraz, a po prvýkrát sa vyskytuje v stredoveku ako skôr ironické označenie pre tých, ktorí sa domnievajú, že presiahli svojho predchodcu. Už v neskorom stredoveku však môže označovať aj prúdy a hnutia, ktoré sa snažia prekonať rôzne chyby a nedostatky predchádzajúceho čiže "starého", ako napríklad devotio moderna. Slovo "moderné" sa potom stáva heslom tých, čo sa stavajú proti humanistickému obdivovaniu antiky a súdia, že jej výkony možno prekonať, prípadne, že už sú prekonané. Dôležitou epizódou tohto sporu bolo, keď René Descartes v Geometrii podal všeobecné riešenie úlohy, ktorá v antike platila ako neriešiteľná. Koncom 17. storočia potom vznikol vo Francúzsku "Spor starých a moderných" (Querelle des anciens et des modernes), ktorého téma - prekonávanie klasickej antiky - sa potom tiahne až do súčasnosti. Slovo "moderné" sa tak stalo synonymom osvety, pokroku, rozumu a slobody, protikladom starého tmárstva a útlaku.

Už v romantizme sa ale objavujú postoje, ktoré túto modernu kritizujú, vytýkajú jej prerušenie tradície, stratu hodnôt, prípadne aj rozbitie morálky a spoločenskej súdržnosti. K "moderne" v pozitívnom - aj keď veľmi neurčitom - zmysle sa koncom 19. storočia hlási moderné umenie, ktoré sa stavia ako proti akademizmu a jeho inštitúciám, tak proti dekoratívnemu historizmu, napodobovaniu starších umeleckých slohov najmä v architektúre.

Kritika moderny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 20. storočia pápež Pius X. ostro odsúdil modernizmus v katolíckej cirkvi, reformné hnutie, ktoré chcelo cirkev priblížiť súčasnému, "modernému" svetu.

Opačnú kritiku moderny predstavuje tzv. postmoderna, málo vyhranené pôvodne umelecké a estetické, neskôr aj filozofické hnutia, ktoré moderne vytýka myšlienkový absolutizmus, snahu presadiť za každú cenu jedinú cestu ako správnu a potlačiť všetky alternatívy. Postmoderna začala obhajobou umeleckého eklektizmu a vo filozofii znamenala relativizáciu všetkých pôvodne metafyzických predstáv.

Radikálnu kritiku moderny predstavujú konzervatívni myslitelia konca 20. storočia, napríklad Leo Strauss alebo Alasdair MacIntyre, ktorí pokladajú vývoj modernej spoločnosti za slepú uličku. Bez spoločensky záväznej a všetkými prijímanej morálky, bez všeobecnej zhody v zásadných etických otázkach nie je podľa nich spoločnosť vôbec možná.

Príbuzné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moderné znamená súčasný alebo nedávny oproti starobylému či zastaranému.
  • Modernity je to, čo modernú dobu a moderné umenie charakterizuje.
  • Modernizácia je oprava, alebo úprava zastaraného tak, aby zodpovedalo súčasným potrebám.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Raymond Aron, Esej o slobodách: skúmanie modernej civilizácie. Bratislava: Archa, 1992 - 216 s. ISBN 80-7115-030-4
  • Zygmunt Bauman, Modernita a holocaust. Praha: Sociologické nakladatelství, 2003 - 331 s. ISBN 80-86429-23-7
  • Ulrich Beck, Riziková společnost: na cestě k jiné moderně. Praha: Sociologické nakladatelství, 2004 - 431 s. ISBN 80-86429-32-6
  • Anthony Giddens, Důsledky modernity. Praha: SLON, 1998 - 195 s. ISBN 80-85850-62-1
  • Bedřich Loewenstein, Projekt moderny: o duchu občanské společnosti a civilizace. Praha: ISE, 1995 - 296 s. ; 21 cm ISBN 80-238-0474-X
  • Jaroslav Marek, Česká moderní kultura. Praha: Mladá fronta, 1998 - 335 s., [40] s. příl. ISBN 80-204-0674-3
  • T. G. Masaryk, Moderní člověk a náboženství. Praha: Masarykův ústav AV ČR, 2000 - 222 s. ISBN 80-902659-4-4
  • Wolfgang Welsch, Naše postmoderní moderna. Praha: Zvon, 1994 - 198 s. ISBN 80-7113-104-0

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Moderna na českej Wikipédii.