Modernizmus (náboženstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Modernizmus v náboženstve označuje myšlienkový prúd na prelome 19. a 20. storočia, ktorý sa pokúsil spojiť historické kresťanstvo s modernou vedou a filozofiou.

Pojem modernizmus bol najprv použitý v protestantizme, ale jeho zásady boli prijímané tiež teológmi iných cirkví. Reakciou bol vnútri protestantských cirkví kresťanský fundamentalizmus a evangelikalizmus. Modernizmus však zasiahol aj reformné židovstvo, predovšetkým v USA. Najdôležitejšieho rozšírenie sa však modernizmus dočkal v katolíckej cirkvi, kde tiež došlo k tzv. modernistickej kríze.

Modernizmus prišiel s aplikáciou historicko-kritickej metódy v biblickej exegéze a dejinách dogmy. Dogmatické pravdy nie sú podľa modernistov večné, ale dobovo podmienené.

Niektorí modernisti[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alfred Loisy
  2. George Tyrrell
  3. Édouard Le Roy
  4. Friedrich von Hügel
  5. Ernesto Buonaiuti
  6. Giovanni Semeria
  7. Antonio Fogazzaro

Modernistická kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Pius X. (1903 – 1914) reagoval na modernizmus tým, že ho odsúdil ako herézu v encyklike Pascendi Dominici gregis (1907) a dekrétu Lamentabili sane exitu. Kňaz Umberto Benigni navyše zorganizoval skupinu katolíckych intelektuálov Sodalitium Pianum (Piánske bratstvo) – integristov – ktorá bojovala proti modernistom. Časť súčasných teológov definuje modernizmus vlastne pozitívne ako zoznam heréz uvedených v encyklike Pascendi Dominici gregis a dekréte Lamentabili sane exitu. Tento zoznam zahŕňa názorové prúdy od protestantských heréz, ateizmu, agnosticizmu až po zástancov historickej metódy exegézy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modernismus (teologie) na českej Wikipédii.