Španielska socialistická robotnícka strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Španielska socialistická robotnícka strana
Španielska socialistická robotnícka strana
Základné informácie
SkratkaPSOE
Založenie2. máj 1879
PredsedaCristina Narbonová
Najviac poslancov202 (KP, 1982)
134 (Senát, 1982)
28 (EP, 1987)
Poslancov
120 / 350

(Kongres poslancov)
Volebný výsledok28,0 % (Voľby do GK 2019)
32,9 % (Voľby do EP 2019)
Ideológiesociálna demokracia[1]
Politické spektrumstredoľavica[2]
Poslancov (Senát)
111 / 286
Poslancov (EP)
21 / 59
Počet členov 178 651 (2019)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuProgresívna aliancia socialistov a demokratov
Európska politická stranaStrana európskych socialistov
Medzinárodné organizácieSocialistická internacionála
Progresívna aliancia
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaSocialistická mládež Španielska
SídloC/ Ferraz, 70
28008, Madrid
Farby    
Webpsoe.es

Španielska socialistická robotnícka strana (špa. Partido Socialista Obrero Español, skratka PSOE) je španielska stredoľavicová sociálnodemokratická politická strana.[4] Od 18. júna 2017 stranu vedie generálny tajomník Pedro Sánchez, predsedníčkou strany je Cristina Narbonová.[5]

Strana bola založená v roku 1879 Pablom Iglesiasom Possem, čím je najstaršou funkčnou španielskou politickou stranou. Počas prvých sto rokov fungovania sa definovala ako marxistická a socialistická strana zastupujúca záujmy robotníckej triedy, od mimoriadneho kongresu v roku 1979 opustila myšlienky ideológie marxizmu.[6][7] Po páde režimu Francisca Franca sa spoločne s Ľudovou stranou vypracovala na hlavnú politickú stranu v krajine. PSOE je najdlhšie vládnucou stranou v krajine od roku 1978. Úrad premiéra za ňu zastávali postupne Felipe González (1982-1996), José Luis Rodríguez Zapatero (2004-2011) a Pedro Sánchez (od roku 2018).

Od 1. júna 2018 po vyslovení nedôvery vláde Mariana Rajoya je PSOE vládnou stranou s úradom premiéra. Vo voľbách do Generálnych kortesov v apríli 2019 získala strana relatívnu väčšinu mandátov v Kongrese poslancov a absolútnu väčšinu v Senáte Generálnych kortesov. Po voľbách do Generálnych kortesov v novembri 2019 utvorilo PSOE vládnu koalíciu so stranou Unidas Podemos. V roku 2020 vládlo PSOE v 9 z 19 španielskych autonómnych spoločenstiev (Aragónsko, Astúria, Baleárske ostrovy, Extremadura, Kanárske ostrovy, Kastília-La Mancha, La Rioja, Navarra a Valencia). Menšinovým partnerom v koalícii je PSOE tiež v Baskicku, Kantábrii a v Melille. PSOE má mládežnícku organizáciu Socialistická mládež Španieska, na európskej úrovni je členom Strany európskych socialistov a jeho poslanci v Európskom parlamente sú členmi frakcie Progresívna aliancia socialistov a demokratov. Strana je tiež členom Socialistickej internacionály.[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GRANADINO, Alan. Democratic socialism or social democracy? [online]. European University Institute, 2016-06-01, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  2. ENCARNACIÓN, Omar G.. Will Spain Be the Savior of Social Democracy in Europe? | by Omar G. Encarnación | The New York Review of Books [online]. nybooks.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  3. ROMERO, Juanma. Las bases dan un sí masivo a Sánchez (92%) para atar el pacto con UP y negociar con ERC [online]. elconfidencial.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  4. CASSIDY, By John. The Center-Left Finds Life in Spain [online]. newyorker.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  5. psoe.es, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  6. JULIÁ, Santos. Los socialistas en la política española, 1879-1982. Madrid : Taurus, 1997. ISBN 84-306-0010-8. S. 507-508.
  7. Ollero Butler, Fernando, «El Congreso Extraordinario del PSOE (septiembre de 1979)», Revista del Departamento de Derecho Político, nº 6, primavera 1980, pp. 205-215.
  8. Full list of member parties and organisations [online]. socialistinternational.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]