Slovanský zjazd (1848, Praha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätodušná omša na Koňskom trhu v Prahe 12. júna 1848
Pečať zjazdu, Praha 1848
Slovanská vlajka navrhnutá zjazdom

Slovanský zjazd (iné názvy: Slovanský kongres, prvý Slovanský zjazd/kongres) bol zjazd slovanských predstaviteľov v Prahe v dňoch 2. až 12. júna 1848. Snažil sa zjednotiť všetkých Slovanov žijúcich v rakúskej monarchii.

Mal 4 hlavné body:

  • Vytvorenie spolku rakúskych Slovanov,
  • Vzťah k Slovanom mimo Rakúsko,
  • Vzťah k neslovanským národom v rakúskych krajinách,
  • Vzťah rakúskych Slovanov k neslovanským národom mimo Rakúsko (najmä Nemecko).

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Počas mája sa schádzali do Prahy delegáti vyslaní všetkými národnými snemami vtedajších národných hnutí. V chorvátsko-srbskej sekcii sa do zoznamu zapísalo 40 ľudí; neskôr počet zástupcov ešte vzrástol. Česko-slovenská sekcia bola najpočetnejšia – zastupovalo ju 237 ľudí (z toho len 20 Slovákov); okrem toho bola prítomná aj poľsko-rusínska sekcia (61 členov).[1]

Kongres sa začal 2. júna 1848 v Prahe na Žofínskom ostrove.[1] Jeho základnou ideou boli panslavizmus a austroslavizmus. Predsedom kongresu bol František Palacký, ktorý propagoval austroslavizmus ako obranu proti pangermanizmu. Zjazd sprevádzala nejednotnosť jednotlivých národov. Napriek tomu sa zjazd dohodol na Manifeste zjazdu Slovanského k národom Európskym, ktorého hlavnou myšlienkou bolo právo na sebaurčenie národov. Na uskutočnení sa významne podieľal tiež Karel Havlíček Borovský. V čase kongresu došlo k potýčkam medzi radikálnymi študentmi a armádou. Študenti boli tvrdo potlačení.

Slovenská otázka[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vzťahu k Slovensku niektorí Česi navrhovali spojenie Česka so Slovenskom do jedného útvaru (v rámci monarchie). Slovenská delegácia však v Žiadostiach Slovákov a Rusínov uhorských, ktoré zjazdu 7. júna predložil J. M. Hurban, obhajovala autonómiu Slovenska v rámci Uhorska s vlastným snemom a vládou. Výzvy Chorvátov a Srbov na radikálny boj proti Maďarom slovenská delegácia odmietala.

Zoznam ďalších zjazdov odvodených od roku 1848[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zpráwa o sjezdu slowanském. Praha : Haas, 1848. Dostupné online.
  • ČERNÝ, Jan M.. Slovanský sjezd v Praze roku 1848. Praha : Knapp, 1888. Dostupné online.
  • HASELSTEINER, Horst (ed.): Prague Slav congress 1848 : Slavic identities. Boulder : East European Monographs, 2000, v + 112 s. ISBN 0-88033-450-9
  • MORITSCH, Andreas (ed.): Der Prager Slavenkongress 1848. Wien : Böhlau, 2000, ix + 187 s. ISBN 3-205-99288-1
  • ORTON, Lawrence D.: The Prague Slav Congress of 1848. New York : East European Quarterly, 1978, 187 s. [East European Monographs, No 46]
  • VEBER, Václav a kol.: 150 let Slovanského sjezdu (1848) : historie a současnost (Sborník referátů z vědeckého kolokvia 11. června 1998 v Praze). Praha : Národní knihovna ČR - Slovanská knihovna, 2000, 232 s. ISBN 80-7050-353-X
  • TOBOLKA, Zdeněk V.: Slovanský sjazd v Prahe roku 1848. [Pôvodne vyšlo tlačou ako: Slovanský sjezd v Praze roku 1848. Praha : Nakladatelství F. Šimáčka, 1901] In: Slovenské pohľady, r. XXI, 1901, č. 8, s. 452  –  463; č. 9, s. 523  –  526; č. 11, s. 658  –  674.
  • ŽÁČEK, Václav (ed.): Slovanský sjezd v Praze roku 1848 : sbírka dokumentů. Praha : ČSAV, 1958, 614 s.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŽÁČEK, Václav. Češi a Jihoslované v minulosti. Praha : Academia, 1975. Kapitola Za buržoáznej revolúcie roku 1848 a 1849, s. 331. (po česky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slovanský sjezd na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).