Prvá helénska republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Dočasná správa Grécka (1822-1827)
Helénsky štát (1827-1832)
Προσωρινὴ Διοίκησις τῆς Ἑλλάδος
Ἑλληνικὴ Πολιτεία
 Byzantská ríša
 Osmanská ríša
1822 – 1832 Grécke kráľovstvo 
Samoské kniežatstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Grécky fénix
Predchádzajúce štáty:
Byzantská ríša Byzantská ríša
Osmanská ríša Osmanská ríša
Nástupnícke štáty:
Grécke kráľovstvo Grécke kráľovstvo
Samoské kniežatstvo Samoské kniežatstvo

Prvá helénska republika (novogr. Α'Ελληνική Δημοκρατία) je termín, odkazujúci na dočasný grécky štát ktorý vznikol počas gréckej vojny za nezávislosť proti Osmanskej ríši. Ide o čisto historiografický termín, zahŕňajúci ústavnú a demokratickú povahu revolučného režimu pred zriadením nezávislého Kráľovstva Grécka a spája túto časť gréckej histórie s neskoršou druhou a treťou helénskou republikou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V prvých fázach povstania z roku 1821 si rôzne územné celky zvolili svoje vlastné regionálne riadiace orgány. Tie boli na začiatku roku 1822 nahradené centrálnou správou na prvom Národnom zhromaždení v Epidaure, ktoré súčasne tiež prijalo prvú grécku ústavu, čo znamenalo zrod moderného gréckeho štátu. Regionálne riadiace orgány naďalej existovali, ale ústredná autorita nebola pevne stanovená až do rokov 1824/1825. Nový štát nebol mocnosťami okamžite uznaný. Po počiatočných úspechoch hrozil kolaps, jednak zvnútra kvôli občianskej vojne, ale tiež kvôli víťazstvám turecko-egyptskej armády Ibrahima Pašu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První helénská republika na českej Wikipédii.