Bernard z Clairvaux
| Svätý Bernard z Clairvaux O.Cist. | |
| francúzsky filozof, teológ a mystik | |
.jpg) | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1090 Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko |
| Úmrtie | 20. august 1153 kláštor Clairvaux, Francúzsko |
| Svätenia | |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Cisterciánsky rád |
| Vstup | 1113 |
| Svätec | |
| Sviatok | 20. august |
| Odkazy | |
 Bernard z Clairvaux | |
Svätý Bernard z Clairvaux O.Cist. (* 1090, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko – † 20. august 1153, kláštor Clairvaux, Francúzsko)[1] bol francúzsky mních filozof, teológ a mystik. Je jedným z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, odporca Abélarda, ktorý zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako Abélard.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1113 vstúpil do novozaloženého cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. O dva roky neskôr, v roku 1115, založil cisterciánsky kláštor Clairvaux. Podporoval rád templárov a zaslužil sa o jeho rozmach. Svojou diplomatickou obratnosťou a rečníckym umením sa výrazne pričinil o uskutočnenie Druhej križiackej výpravy (1147-1149). Svojimi kázňami vyvolal križiacke nadšenie po celej Európe: kázal v severnom Francúzsku, Flámsku a v Porýní.
Človek má pokorne kontemplovať o stvoriteľovi vo svete a v tejto kontemplácii nachádzať pravdu. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. V pokore sa utíšia všetky záujmy ja a človek sa otvorí svetu pravdy. Na tejto ceste rozlišuje Bernard tri stupne: consideratio, kde človek zbiera a hľadá, contemplatio, v ktorej človek v dôverčivej odovzdanosti a nazeraní zmocňuje sa pravdy a extázu. Ona je vrchol čiže úplné odtrhnutie mysle od vonkajšieho sveta a plné pohrúženie sa do Boha a rozplynutie sa v ňom (ako kvapka vody vo víne). Viera a odovzdanosť sú dôležitejšie než všetka dialektika.
Bernard bol zanieteným reformátorom cirkvi a jej inštitúcií. Jeho spisy vynikajú dobrým štýlom, ktorý si osvojil čítaním biblie a cirkevných otcov, najmä Augustína. Roku 1146 použil svoju preslávenú výrečnosť pri organizácii druhej križiackej výpravy. Jeho mystické a asketické spisy boli veľmi rozšírené a mali vplyv aj u nás.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Za svätého bol vyhlásený 18. januára 1174 pápežom Alexandrom III.[2] V piatok 20. augusta 1830 mu pápež Pius VIII. udelil titul Učiteľ Cirkvi.[2]
Katolícka cirkev ho podľa Rímskeho martyrológia uctieva 20. augusta.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Saint Bernard de Clairvaux [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2016-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Saints and Blesseds: Saint Bernard of Clairvaux, O. Cist. [online]. gcatholic.org, [cit. 2025-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 465-466. (po latinsky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZUPKA,Dušan. Obraz mníšstva v listoch Bernadra z Clairvaux. In Medea, 2006, roč. 10, s. 101-114.
- ZUPKA, Dušan. Mystik kontra dialektik. Konflikt Bernarda z Clairvaux a Pierra Abélarda. In História 2005, roč 5, č.6, s. 32-34.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Bernard z Clairvaux
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernard z Clairvaux
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |