Filoxén z Mabbúgu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Filoxén z Mabbúgu
biskup hierapolisský
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
biskup v Hierapolise
485 – 519[1]
Biografické údaje
Varianty menasýr. ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ
Narodenieokolo 440
Tahal, Bet Garmaj
(dnes okolie Kirkúku, Irak)
Úmrtie523/524
Filippopolis (Plovdiv) alebo
Gangra, Paflagónia
(dnes Samsun, Turecko)
Svätenia
Cirkevmiafyziti
Svätec
Sviatokviacero dní, viď článok
V cirkváchSýrska ortodoxná cirkev

Svätý Filoxén z Mabbúgu (iné mená pozri nižšie; * okolo 440[2], Tahal, Bet Garmaj[3] – † 523[2][4]/524[5][6], Gangra, Paflagónia[3]/Filippopolis[5]) bol sýrsky teológ, spisovateľ a monofyzitský (miafyzitský) biskup v Hierapolise (aj Mabbúg).[5] Jeho práca reprezentuje najlepšiu syntézu gréckej a sýrskej intelektuálnej tradície.[7] Bol ovplyvnený alexandrijskou školou[6] a teológiou svätého Cyrila z Alexandrie.[3] Ako jeden z prvých oživil tradíciu sýrskej symbolickej teológie.[6] Významne prispel aj k sýrskemu literárnemu dedičstvu.[3] Napísal početné diela (homílie, komentáre, asketické traktáty),[6] významný je preklad gréckeho Nového Zákona do sýrčiny na ktorého vzniku sa podieľal.[3] Jakobitská cirkev ho uctieva ako svätého.[5] Jeho spomienka pripadá na viacero dní: 10. december (smrť), 18. február (translácia ostatkov), 1. a 2. apríl, 16. a 18. august (vysviacka).[1][4]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • Filoxén z Mabbúgu[5] iný prepis: Filoxén z Mabbugu[6][8]
  • Filoxénos z Mabbugu[2] (iný prepis Filoxenos z Mabbugu)
  • Filoxenus z Mabbugu[9]
  • Filoxenos Hierapolský[10]
  • v sýrčine[11] ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ
  • Aksnájá[6], Aksenájá[5]
  • Xenaias[5][6]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Správy o jeho živote sa nachádzajú v Mémre o Filoxénovi z pera Eliáša z Kartmínu.[5] Filoxén sa narodil okolo roku 440 v perzskom meste Tahal (približne dnešný Kirkúk). Jeho pôvodné meno bolo Xenaias (možno Jozef).[4] Počas episkopátu biskupa Iba študoval na perzskej teologickej škole v Edesse. Vo východnom teologickom centre nadviazal na učenie hlásajúce jednu Božskú podstatu Ježiša Krista a odmietol nestoriánstvo. Pre jeho horlivosť bol však z Edessy ortodoxným antiochijským patriarchom Kalendiom vyhnaný a jeho prípad sa dostal až k cisárovi Zenónovi. Filoxén, ktorý sympatizoval so Zenónovým Henotikonom[12] podpísal predložené vyznanie viery a antiochijský patriarcha bol zosadený.[5] Nový patriarcha Peter bol miafyzitom a Filoxéna v roku 485 menoval metropolitom v Hierapolise (aj Mabúgg, dnešný Manbidž). Pri tejto príležitosti prijal meno Filoxén.[5] Čoskoro si získal reputáciu teológa asketizmu a kristológie. V 90. rokoch 5. storočia sa stal jedným z hlavných vodcov nechalcedónskych kresťanov v Sýrii a Mezopotámii. Hoci sa mu nepodarilo premeniť Mabbúgu na centrum miafyzitskej teológie, počas svojho pôsobenia výrazne napomohol miafyzizmu na byzantskom východe i v Perzii. Snažil sa priviesť sýrsku teológiu bližšie ku gréckej terminológii a z Mabbúgu urobil centrum prekladateľov gréckej literatúry.[1]

Po tom, čo sa však novým antiochijským patriarchom stal Flavián II., bol Filoxénos ako heretik vyhnaný. Pomoc hľadal v Konštantínopole, avšak tamojší patriarcha Macedonius II. ho exkomunikoval. Situácia sa pre miafyzitov zmenila po tom, čo sa cisárom stal umiernený Anastasios I. Cisára Filoxén presvedčil, aby Flaviána zosadil a na jeho miesto dosadil Severa. Filoxén následne situáciu využil a vo svojej diecéze brojil proti nestoriánom i ortodoxii. V roku 518 sa byzantským cisárom stal ortodoxný kresťan Justín I. a Filoxénos bol poslaný do exilu. Pôvodne sídlil v maloázijskej Gangre, neskôr v bulharskom Filippopole (podľa iných zdrojov naopak). I v exile pokračoval v písaní polemických diel. Zomrel možno násilne v roku 523/524.[3][12] Po smrti bol uctievaný ako svätý, jeho kult bol silný najmä v okolí Tur Abdinu a neskôr po translácii jeho ostatkov v tureckom Midyate.[1][11]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Filoxén je považovaný za jedného z najväčších majstrov sýrskej prózy,[12] písal iba v sýrčine.[7] Celkovo mu je pripisovaných asi 60 diel, z ktorých značná časť nie je vydaná. Autenticita mnohých z nich nie je jednoznačne dokázaná.[5] Písal pojednania o liturgii, exegéze, morálnej a dogmatickej teológii, ako aj viacero listov významných z hľadiska cirkevných dejín.[12] Medzi jeho najznámejšie dogmatické diela patria traktáty O Trojici a vtelení (tzv. Kniha Sentencií)[5] a De uno e sancta trinitate incorporato et passo[4], v doslovnom preklade: O tom, že sa jeden z Trojice vtelil a trpel.[5] Niekedy v rokoch 485 – 500 napísal dielo Homílie, v ktorom ukazuje cestu k Bohu prostredníctvom askézy. Významným je preklad Nového Zákona do sýrčiny, na ktorý Filoxénos dohliadal a ktorý financoval. Jeho autorom bol chórbiskup Polykarpos,[5] dielo vzniklo okolo rokov 505/508[3] a dodnes sa zachovali len fragmenty.[12] Známe je aj ako Filoxeniana[9]. Filoxénos zároveň komentoval niektoré evanjeliá (Matúš, Lukáš, Ján) a napísal biblické dielo Mémre o strome života. V listoch sa často zameriava na dogmatiku alebo otázku askézy.[5]

Jeho teológia nie je jednoduchou reakciou proti Chalcedónskemu koncilu. Jeho kristológia je úzko spojená s trinitárnou doktrínou. Bez zmeny sa Boh rodí, trpí a zomiera. Zničením hriechu Syn robí z ľudstva nové stvorenie a spája ho s Bohom. Spasiteľ podľa Filoxéna nepreberá inú povahu a hypostázu ako Logos. Nazerá na ňu skôr zo soteriologického pohľadu. Jednu podstatu poníma menej ako princíp singularity a osobnej jednoty, ale skôr ako princíp sprostredkovania individuálnej ľudskosti Slova ľudom.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Philoxenos of Mabbug In: Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz a Lucas Van Rompay. Piscataway : Gorgias Press, 2011. (autor hesla: D. A. Michelson). [Cit. 2020-09-10]. Dostupné online. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 332 – 333.
  2. a b c MARUNOVÁ, Magdalena. Tehdy celé stvoření bude jedním tělem. Studia theologica (Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci), jeseň 2016, roč. 18, čís. 3, s. 8. Dostupné online [cit. 2020-09-10]. ISSN 2570-9798.
  3. a b c d e f g Philoxenus of Mabbug In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d e PHILOXENUS of Mabbug In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:180 – 3:181. (po anglicky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o FILOXÉN Z MABBÚGU In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 114 – 116. (po česky)
  6. a b c d e f g ŘOUTIL, Michal. Na východ od Antiochie - řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2.-8. století - syrská tradice. In: MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. S. 229.
  7. a b The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 918. (po anglicky)
  8. Svatý Izák Syrský [online]. www.rodon.cz, [cit. 2020-09-10]. Dostupné online.
  9. a b FILOXENUS Z MABBUGU In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 184.
  10. ŠAFIN, Ján. Kristologické spory 5. storočia a vznik nestoriánstva a monofyzitizmu. Historia Ecclesiastica (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity), 2018, roč. IX, čís. 2, s. 23. Dostupné online [cit. 2020-09-13]. ISSN 1338-4341.
  11. a b Philoxenos of Mabbug - ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ (ca. 440s? - 523) [online]. The Syriac Biographical Dictionary, [cit. 2020-09-10]. Dostupné online.
  12. a b c d e Philoxenus In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-09-10]. Dostupné online.