Roger Bacon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Socha Rogera Bacona

Roger Bacon, lat. 'Rogerus Bacon' (* asi 1214 – † 1294) bol anglický filozof, člen františkánskeho rádu.

Bol jedným z najoriginálnejších mysliteľov stredoveku; propagátor experimentálnej vedy, ideológ mestských remeselníckych vrstiev. Ovládal gréčtinu, hebrejčinu i arabčinu.

V roku 1277 mu bolo zakázané prednášať na Oxfordskej univerzite a bol uväznený v kláštornom väzení.

Podľa R. Bacona je cieľom vied zvýšenie vlády človeka nad prírodou. Jediným zdrojom ľudského poznania je skúsenosť, a to jednak vnútorná (chápaná v súlade s učením sv. Augustína), jednak vonkajšia, ktorá vzniká na základe zmyslového vnímania.

Zdôvodňovaním nevyhnutnosti priameho empirického skúmania skutočnosti a vysokým hodnotením významu experimentu sa stal predchodcom anglického senzualizmu a empirizmu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Opus maius (Väčšie dielo; vyd. 1897)
  • Opus minus (Menšie dielo)
  • Opus tertium (Tretie dielo)
  • Opus principale (Hlavné dielo; zostalo nedokončené; malo podať súhrnný výklad ľudského vedenia):

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roger Bacon

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.