Viliam z Ockhamu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
William Occam

Viliam z Ockhamu (asi 1285, Ockham pri Londýne1349, Mníchov), známy aj ako William (of) Ockham/Occam/Hockham, bol stredoveký anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu, hlavný predstaviteľ via moderna, neskorej scholastiky. Člen františkánskeho rádu. V roku 1328 exkomunikovaný.

Ockham učil na Oxfordskej univerzite. Roku 1324 sa mal dostaviť pred pápežskú teologickú komisiu v Avignone vo veci vyšetrovania päťdesiatich chybných tvrdení v jeho komentári k Lombardovým Sentenciám. V roku 1328 ušiel do Pisy, kde sa uchýlil pod ochranu Ľudovíta Bavorského, s ktorým sa následne vrátil do Mníchova.[1]

Spolu s Dunsom Scotom bol vodcom scholastickej opozície proti tomizmu. Tvrdil, že existenciu Boha a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od teológie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. J. M. M. Thijssen, Censure and Heresy at the University of Paris 1200–1400 (Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1998), s. 14.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.