Meliton Sardský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Meliton Sardský[1] alebo Melito Sardský[2] (starogr. Μελίτων Σάρδεων – Melitón Sardeón; * prvá tretina 2. storočia Sardy - † asi 180[3])[pozn 1] bol maloázijský patristický spisovateľ. Radí sa ku kresťanským apologétom[pozn 2].[4][1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

O živote Melitona je toho známe iba veľmi málo.[5] Pravdepodobne sa narodil v prvej tretine 2. storočia a celý život (okrem cesty do Palestíny) pôsobil v meste Sardy. Prvá zmienka o smrti je približne z roku 190, takže zomrel niekedy predtým.[3]

Správy o Melitonovi podáva Eusebios z Kaisareie, ktorý o ňom píše ako o biskupovi[6] a uvádza aj zoznam jeho diel.[7]

Už v staroveku boli jeho spisy známe svoju vysokou rečníckou úrovňou (priraďujú sa k druhej sofistike) a ako o vynikajúcom retórovi o ňom píše napr. Tertullianus.[8] Štýlovo ide o aziatský štýl.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa správ Eusébia z Kaisareie bol Meliton autorom viac ako 20 diel.[7]

Zoznam diel[1]:

  • Apológia kresťanstva
  • τα περί του Πάσχα δύο (dosl. O Pasche)
  • O spôsobe života a o prorokoch
  • O cirkvi
  • O dni pána
  • O viere ľudí
  • O stvorení
  • O podriadenosti zmyslov viere
  • O duši a tele
  • O krste
  • O pravde, viere a Christovom utrpení
  • O proroctvách o ňom
  • O pohostinnosti
  • Kľúč (úvod do Svätého písma)
  • O diablovi
  • O apokalypse Jána
  • O vtelení Boha
  • Výpisky (Eklogon)

Nie je však isté či všetky diela, ktoré obsahuje Eusebiov zoznam, sú pravé.[7]

Z jeho diela však dlho boli známe iba zlomky, citované v Eusebiovi. Šlo o diela: O Pasche, Apológia, Výpisky.[9] Až v roku 1940 objavili papyrusový zvitok s textom diela známeho ako Peri Pascha (dosl. O Pasche)[5], z ktorého predtým boli známe tiež iba zlomky.[10]

Okrem toho mu bola v prostredí orientálnych cirkví pripisovaná apológia (zachovala sa v sýrčine), ktorá bola adresovaná pravdepodobne cisárovi Caracallovi. Vznikla v okolí mesta Hierapolis.[11] Podobne mu (staršie) na kresťanskom Západe pripisovali spis, ktorý pochádzal zo 4. storočia a zaoberal sa zosnutím a nanebovzatím Panny Márie.[4]

Apológia kresťanstva[upraviť | upraviť zdroj]

O Melitonovej Apológii kresťanstva píše Eusebius a cituje z nej väčší fragment, v celosti sa dielo nezachovalo. Apológia bola určená rímskemu cisárovi Marcovi Aurelióvi a vznikla asi okolo roku 166[7] či 172[1] Po prvýkrát sa objavuje myšlienka o harmónii medzi štátom a cirkvou, ktorá má byť výhodná pre obe strany. Noel King to zhrnul „Už u Melitona Sardského (…) môžeme rozpoznať teóriu, že kresťanstvo a Rímska ríša sú partneri, že dobrí cisári môžu kresťanom ublížiť iba vtedy, keď sú oklamaní, že cirkev sa rovnako ako cisárstvo objavilo za Augusta a že prítomnosť kresťanov Rimanom prospieva.“[12]

O Pasche (Peri Pascha)[upraviť | upraviť zdroj]

Peri Pascha (gr. Περι Πασχα; dosl. O Pasche resp. Kázeň na Veľký piatok)[1] je homília, ktorá pochádza z rokov 160-170. Bola publikovaná v roku 1940. Predtým boli z nej známe iba zlomky v gréčtine, latinčine, sýrčine, koptčine a gruzínčine.[13] Okrem Druhého listu Klimentovho ide o jednu z najstarších zachovaných kázní.[10]

Má 4 časti a 105 paragrafov. Je koncipovaná ako výklad 12. kapitoly knihy Exodus.[14]

Prvá časť (prológ, § 1-10) odkazuje na starozákonné čítanie z knihy Exodus a oslavuje starú a novú Paschu. Druhá časť (§ 11-45) prerozpráva príbeh starozákonnej Paschy a vysvetľuje jej typologický zmysel. Tretia časť (§ 46-65) objasňuje, prečo sa Kristus obetoval, zmysel Adamovho pádu a rozšírenie nadvlády hriechu medzi všetkých ľudí. Štvrtá, najrozsiahlejšia, (§ 66-105) vysvetľuje Kristovu novú Paschu a jeho triumf vzkriesenia.[10] V poslednej časti sa objavuje antijudaistická polemika.[15]

Z textu vyplýva, že Melitonova kresťanská obec pri stanovovaní dátumu Veľkej noci nasledovala prax, ktorá pochádzala od apoštola Jána. Veľkú noc slávili naraz ako židia sviatok Pesach, teda počas noci zo 14. na 15. dňa mesiaca nisan.[16]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Údaje o roku narodenia a úmrtia sa značne líšia.
  2. Staršie ho priradzovali k tzv. menším gréckym apologétom, novšia literatúra tento termín nepoužíva, resp. priamo považuje za nevhodný: „Nie je správne, keď sa v učebniciach patrológie vraví o tzv. menších apologétoch, ku ktorým vraj patrí aj svätý Meliton.“[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f PRUŽINSKÝ, Štefan. Patrológia I. : úvod a počiatky patristickej literatúry. 1. vyd. Bratislava : Cirkevné nakladateľstvo, 1990. 464 s. ISBN 80-85128-08-X. S. 440-445.
  2. MELITO SARDSKÝ. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 321-322.
  3. a b Melitón ze Sard. O Pasše. Preklad Monika Recinová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 190 s. (Pro Oriente; zv. 12.) ISBN 978-80-87378-56-4. S. 18-19.
  4. a b ŠPIRKO, Jozef. Patrologia : život, spisy a učenie svätých otcov. Praha : Ladislav Kuncíř, 1939. 272 s. S. 53-54.
  5. a b Melito, St. In: CROSS, F. L., ed. The Oxford Dictionary of the Christian Church. 3rd ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. S. 1068.
  6. HAZLETT, Ian, ed. Rané křesťanství : počátky a vývoj církve do roku 600. Preklad Petr Kitzler. 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2009. 315 s. ISBN 978-80-7325-159-8. S. 130.
  7. a b c d MELITON ZE SARD. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokřesťanské literatury : život, spisy a nauka řeckých, latinských, syrských, egyptských a arménských církevních otců. Preklad Jiří Kaplan. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. 319 s. ISBN 80-7192-516-0. S. 206-207.
  8. Melitón ze Sard. O Pasše. Preklad Monika Recinová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 190 s. (Pro Oriente; zv. 12.) ISBN 978-80-87378-56-4. S. 20.
  9. Melitón ze Sard. O Pasše. Preklad Monika Recinová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 190 s. (Pro Oriente; zv. 12.) ISBN 978-80-87378-56-4. S. 38.
  10. a b c DROBNER, Hubertus R. Patrologie : úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 123-125.
  11. MELITÓN ZE SARD, Pseudo. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu : Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 207.
  12. HAZLETT, Ian, ed. Rané křesťanství : počátky a vývoj církve do roku 600. Preklad Petr Kitzler. 1. vyd. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2009. 315 s. ISBN 978-80-7325-159-8. S. 228.
  13. Ilarion Alfejev. Kristus - vítěz nad podsvětím : téma sestoupení do pekel ve východokřesťanské tradici. Preklad Antonín Čížek. [Červený Kostelec] : Pavel Mervart, 2013. 290 s. (Pro Oriente; zv. 25.) ISBN 978-80-7465-074-1. S. 36.
  14. Ján Krupa: Najstaršia paschálna homília
  15. Melito of Sardis. In: KESSLER, Edward; WENBORN, Neil, eds A Dictionary of Jewish-Christian Relations. Cambridge; New York : Cambridge University Press/Cambridge Centre for the Study of Jewish-Christian Relations, 2005. 507 s. ISBN 978-0-521-82692-1. S. 289.
  16. Melitón ze Sard. O Pasše. Preklad Monika Recinová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2010. 190 s. (Pro Oriente; zv. 12.) ISBN 978-80-87378-56-4. S. 14.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAPADOPULOS, Stylianos. Πατρολογία Α΄ : Εισαγωγή: Β΄ και Γ΄ αιώνας. Athina : [s.n.], 1986. 502 s. S. 258-265.