Apologéti (rané kresťanstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Apologéti boli filozoficky vzdelaní obhajcovia kresťanstva proti pohanským predsudkom panovníkov a vzdelancov v prvých storočiach existencie kresťanstva. Vo svojich pamätných spisoch na adresu cisárov a vládnucich sa pokúšali presvedčovať o mravnej prevahe kresťanstva a jeho neškodnosti voči štátu. Jedným z najvýznamnejších apologétov bol Justinus Martýr zvaný kresťan vo filozofickom plášti.[1]

Z apológií vynikajú: ako najvyčerpávajúcejšia a najlepšia Órigenesova Κατὰ Κέλσου (lat. Contra Celsum), najranejšia od Kodratusa a najučenejšia od Eusebiosa z Kaisareie.[2]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600). Chicago; London : University of Chicago Press, 1971. 394 s. ISBN 0-226-65370-6. S. 27-28.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]