Pesach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stôl pripravený na slávenie sederu.

Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení (Ex 12, 3-11). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov).

Najdôležitejším rituálom sviatku Pesach je tzv. pesachový seder, ritualizovaná rodinná večera, pri ktorej hlava rodiny deťom predčíta príbeh exodu z bohato ilustrovanej knižky, pesachovej hagady.

Pesach v najbližších rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Sviatok sa začína prvý deň pri západe slnka. Končí sa posledný deň po zotmení.