Albert Veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Albertus Veľký
nemecký filozof a teológ
Učiteľ Cirkvi
patrón prírodovedcov
Albert Veľký
Štát pôsobeniaRímsko-nemecká ríša
Francúzsko
Funkcie a tituly
Biskup regensburský
1260 – 1263
Predchodca Albert z Pietengau Leo Thundorfer Nástupca
Provinciál Rehole kazateľov v Nemecku
1254 – 1257
Biografické údaje
Narodenie11931207
Lauingen an der Donau, Rímska ríša
Úmrtie15. november 1280
Kolín, Rímska ríša
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRehoľa kazateľov (OP)
(dominikáni)
Biskup
MenovanieAlexander IV.
Konsekráciacca 1260
Svätec
Blahorečenie1622
Rím, Pápežský štát
Gregor XV.
Kanonizácia16. december 1931
Bazilika svätého Petra, Vatikán
Pius XI.
Dátum sviatku15. november
V cirkváchrímskokatolícka
Patrónprírodovedcov
Atribútybiskupské rúcho, kniha, pero, biskupská berla, mitra
Odkazy
Spolupracuj na Commons Albert Veľký

Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* (11931207), Lauingen an der Donau, Nemecko – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského. Je patrón teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.

Dielo Alberta Veľkého[upraviť | upraviť zdroj]

De animalibus

Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.

Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.

Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.

Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.

Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.

Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.

Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.

V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.

Žiaci[upraviť | upraviť zdroj]

Albert Veľký – významové útvary[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.