Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými
Botticelli, incoronazione della vergine.jpg
Základné informácie
AutorSandro Botticelli
Rokokolo 1490
Technikatempera na dreve
Rozmery378 × 258 cm
GalériaGalleria degli Uffizi, Florencia

Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými (tal. Incoronazione della Vergine con quattro santi) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným umelcom Sandrom Botticellim.

Dielo radiace sa k najvýznamnejším Botticelliho prácam neskorého obdobia vzniklo na objednávku florentského cechu zlatníkov pre kaplnku Baziliky San Marco, zasvätenú patrónovi tohto cechu, svätému Eligiovi.

Kompozícia a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Úplný názov obrazu Korunovácia Panny Márie so svätými Jánom Evanjelistom, Augustínom, Hieronýmom a Eligiom (Incoronazione della Vergine con i santi Giovanni Evangelista, Agostino, Girolamo ed Eligio) vychádza z postáv svätcov zachytených na obraze.

Kompozične je dielo rozvrhnuté do dvoch rovín - nebeskej a pozemskej. Na nebeskej sfére sa odohráva ústredný motív diela - korunovácia Panny Márie Bohom Otcom. Ľavou rukou kladie na hlavu kľaňajúcej sa Ježišovej matky korunu, pričom jej pravou rukou žehná. Scénu sleduje zástup cherubínov zoradených v polkruhu nad oboma postavami a zbor anjelov tancujúcich v kruhu pod nimi. Postava anjela zobrazeného medzi Pannou Máriou a Bohom a namaľovaného za dopadajúcimi zlatými slnečnými lúčmi ja dôkazom umelcovho majstrovstva pri zachytení priestorovej hĺbky.

Aktu korunovácie sú prítomní štyria svätci, pričom prítomnosť prinajmenšom dvoch z nich - svätého Jána Evanjelistu a svätého Eligia - nie je náhodná. Svätý Eligius bol patrónom zlatníkov, ktorí si dali obraz namaľovať, a svätý Ján Evanjelista bol o. i. ochrancom cechu obchodníkov s hodvábom (Arte della Seta), do ktorého patrili viaceré remeselné cechy vrátane zlatníkov. Obaja svätci spolu so svätým Augustínom a svätým Hieronymom sledujú nebeské predstavenie na zemi, na pozadí otvorenej krajiny tvorenej skaliskami a rozľahlým jazerom. Umelec v každej z postáv zachytil jej reakciu na udalosť. Kým Ján a Hieroným pohľadmi upretými k nebesiam sú na nej účastní, Augustín a Eligius si zrejme ani neuvedomujú čo sa okolo nich deje.

Symbolický odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo v sebe skrýva istú symboliku. Predovšetkým je to symbolika politická. Botticelli, veľký priaznivec rodu Mediciovcov, vo viacerých svojich dielach oslávil túto florentskú vládnucu dynastiu. Rodový symbol - ruže (osobný symbol Lorenza de' Medici) - rozhadzujú cherubíní po zlatej oblohe. Druhou je symbolika religiózna - pápeža ako najvyššieho predstaviteľa katolicizmu symbolizuje tiara na hlave Boha Otca. Obraz vznikol v období, pre Florenciu ťažkého obdobia, kedy moc Mediciovcov upadala (po Lorenzovej smrti († 1492) museli o dva roky nato, za vlády jeho syna Pierra, dokonca z mesta utiecť) a tak ruže a tiara mali symbolizovať túžbu nastolenia poriadku a blahobytu a návrat k tradičným hodnotám života a kresťanstva.

Obraz podstúpil koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia náročnú reštauráciu, ktorá znamenala záchranu takmer zničeného diela. V priebehu rokov totiž z obrazu začala odpadávať farba a hrozilo, že ostane iba holý podklad. Náročným reštaurátorským postupom sa podarilo dielo zachrániť. Úspešnosť procesu záchrany tohto diela ako aj prezentácia aplikovaných reštauračných metód boli ocenené na umeleckej výstave vo Florencii v roku 1990.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho
pozri

Zoznam Botticelliho diel

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
  • B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971