Bratia Karamazovovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prvá strana prvého vydania románu.

Bratia Karamazovovci (rus. Бра́тья Карама́зовы) je štvorzväzkový román F.M. Dostojevského vydaný vo forme 12 kníh. Pôvodne vychádzal postupne v časopise Ruský vestník. Autor román napísal v priebehu 2 rokov a dokončil ho koncom roku 1880. Je to jeho posledné dielo, autor zomrel 4 mesiace po jeho vydaní.

Román sa dotýka hlbokých otázok o Bohu, slobode a mravnosti. Inšpirovaný bol pôvodne skutočnou udalosťou.[1] Medzi mnohými postavami v ňom, je osem z nich označných (v rôznych kontextoch) za „jurodivých“.[2]

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými postavami sú despotický statkár Fiodor Pavlovič Karamazov a jeho synovia citovo zraniteľný Dmitrij (Miťa), racionalista Ivan a náboženský hĺbavec Aľoša, ktorí otca nenávidia. Jeho štvrtým synom so slúžkou Jelizavetou je nemanželský Smerďakov, ktorý v rodine žije ako sluha. Smerďakov zavraždí svojho otca, no za vraždu je však zatknutý impulzívny Miťa. Ten je nakoniec odsúdený na život vo vyhnanstve na Sibíri. Smerďakov sa neskôr prizná Ivanovi, no neskôr spácha samovraždu. Ivan však neskôr duševne ochorie a pred súdom sa mu nepodarí očistiť Miťove meno. Aľoša po smrti svojho duchovného učiteľa Zosima odíde z kláštora[3].

Autor v diele reagoval na problémy, s ktorými sa stretával po celý život, konfrontoval západné a ruské myslenie. Pokúsil sa o zodpovedanie existencionálnych otázok človeka. Ruská dráma v diele prerastá do všeľudskej drámy[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Válek, I. Malý lexikón literárnych diel - svetoví autori. Knižné centrum, Žilina, 2002, s. 19-20
  2. IVANOV, Sergey A. Holy Fools in Byzantium and Beyond. Preklad Simon Franklin. 1. vyd. Oxford : Oxford University Press, 2006. 492 s. (Oxford Studies in Byzantium; zv. 2.) ISBN 978-0-19-927251-8. S. VI. (po anglicky)
  3. a b Hovorková, V. a kol., Svetová literatúra na dlani. Príroda, Bratislava, 1997, s. 65-66