Kováčovský potok (prítok Žitavy)
| Kováčovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice, Nitra |
| Obce | Tehla, Vráble |
| prameň | Tehla |
| - poloha | Chrenové |
| - výška | 186 m |
| - súradnice | 48°11′59″S 18°22′41″V / 48,1996°S 18,3781°V |
| Ústie | Vráble |
| - poloha | Žitava |
| - výška | 136 m |
| - súradnice | 48°13′44″S 18°17′56″V / 48,2290°S 18,2990°V |
| Dĺžka | 7,2 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-24-03-108 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kováčovský potok[1] je potok na území geomorfologického celku Podunajská pahorkatina.[2] Má dĺžku 7,2 km.[3] Je tokom V. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 186 m n. m. v centrálnej časti územia obce Tehla na juhozápadnom okraji lesa Chrenové a lesa aj poľa Kováčová a na okraji poľnohospodárskeho extravilánu severne od intravilánu obce v okrese Levice v Nitrianskom kraji.[4]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie v regulovanom koryte v smere severozápadozápadne, v 180 m n. m. mení smer na severozápadoseverný a pokračuje v regulovanom koryte v poľnohospodárskom extraviláne, v 167 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok a mení smer na západný, ľavým brehom obteká pole Domovina. Je lemovaný príbrežnou vegetáciou, v 160 m n. m. podteká cestu z Tehly do mesta Vráble, ľavým brehom obteká samotu Kováčová, preteká cez les aj pole Kováčová. V 152 m n. m. opúšťa územie obce Tehla a vteká na územie mesta Vráble, pravým brehom obteká komplex agrofarmy živočíšnej výroby, pravým brehom obteká pole Trávnaté, preteká cez pole Farské, v 136 m n. m. ústi do Žitavy a ako jej ľavostranný prítok.[4][5] Pramení, preteká a ústi v území geomorfologického podcelku Hronská pahorkatina.[6][2] Pramení, preteká a ústi na pomedzí regiónov Tekov a Nitriansky región. Nemá dôležitejšie prítoky.[7][8]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov potoka má pôvod v názve samoty Kováčová, alebo v názve lesa aj poľa Kováčová, v extraviláne obce Tehla, v priestore ktorých v hornej časti svojho toku od prameňa potok preteká. Z názvu samoty resp. z názvu lesa aj poľa po rozšírení o adjektívny formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kováčovský potok.[9] Priorita názvu samoty alebo názvu lesa aj poľa je ešte predmetom ďalšieho výskumu. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978.[10] Názov samoty Kováčová bol štandardizovaný v roku 1981.[11] V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kováčovský potok nie je jedinečným hydronymom (2023-03-31), existujú štyri potoky s týmto štandardizovaným názvom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-29].
- ↑ Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta. 291 s. ISBN 80-8082-008-2. S. 112.
- ↑ a b Geografické názvy okresu Levice A35 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky GK-2327/1993 z 09.11.1993. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. 86 s. ISBN 80-85672-08-1. S. 54, 66, 68, 69.
- ↑ Geografické názvy okresu Nitra A9 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-190/1988 z 01.07.1988. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 107 s. S. 71, 72, 84, 100.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR P-250/1986 z 5.8.1986. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie. 211 s. S. 14.
- ↑ Priebeh Kováčovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-03-29]
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 09.09.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)