Preskočiť na obsah

Veľká Homôľka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká Homôľka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Žarnovica, Žiar nad Hronom
Obce Kľak, Prochot
Pohorie Vtáčnik
Podcelok Vysoký Vtáčnik
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 274,4 m n. m.
Súradnice 48°37′56″S 18°39′15″V / 48,6322°S 18,6541°V / 48.6322; 18.6541
Geologické zloženie andezit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Prochote
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Homôľka (1 274,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, nad obcou Prochot[2], približne 11 km juhovýchodne od Novák.[3]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[4] Vrchol leží v Banskobystrickom kraji, na pomedzí okresov Žarnovica a Žiar nad Hronom a zasahuje na katastrálne územie obcí Prochot a Kľak.[5] Nachádza sa v tesnom susedstve hlavného hrebeňa a popod vrchol vedie značená trasa na rázcestie Kanie studne. Vrcholom vedie okraj NPR Vtáčnik a patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.[3]

Veľká Homôľka, pokrytá zmiešaným lesom, leží severovýchodne od najvyššieho vrchu Vtáčnik (1 346 m n. m.), v najvyššej časti pohoria. Južne leží vrch Magurka (1 129 m n. m.), východne Veľká Kršľa (913 m n. m.), severne Tri chotáre (1 144 m n. m.), západným susedom je mohutnejšia a vyššia Malá Homôľka (1 298 m n. m.) a juhozápadne sa nachádza dominanta, vrch Vtáčnik (1 346 m n. m.).[6] Vrch patrí do povodia Hrona; severné a východné snahy odvodňuje Prochotský potok, južné orientované časti masívu odvádzajú vodu Pokutským potokom. Najbližšími sídlami sú na východe ležiaca obec Prochot, na juhu Kľak a severozápadným smerom ležiace Podhradie.[3]

Ako mnohé okolité vrchy, aj Veľká Homôľka má husto zalesnený vrchol, sťažujúci rozhľad. Malé lokality čistín a priesekov umožňujú obmedzený výhľad na okolité vrchy pohoria. Zaujímavý horizont je najmä východným smerom, kde je pri vhodných podmienkach vidieť Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľanu a časť Veľkej a Malej Fatry.[7]

Na vrchol nevedie značkovaný chodník a prístup vedie neznačeným chodníkom z hlavného hrebeňa od Malej Homôľky. Severovýchodnými svahmi vedie značená trasa z Prochote na Kanie studne.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
  2. Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]