Revište

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°31′17.84″S 18°43′21.89″V / 48,5216222°S 18,7227472°V / 48.5216222; 18.7227472
Revište
Zrúcanina hradu
02 Hrad Revište - 1. 4. 2017.jpg
Ruiny hradu v roku 2017
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Mesto Žarnovica
Mestská časť Revištské Podzámčie
Nadmorská výška 314 m n. m.
Súradnice 48°31′17.84″S 18°43′21.89″V / 48,5216222°S 18,7227472°V / 48.5216222; 18.7227472
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mestská časť Revištské Podzámčie
Poloha hradu Revište na Slovensku
Poloha hradu Revište na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Revište na Slovensku
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Revište Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Revište[1] je zrúcanina gotického hradu ležiaca na katastrálnom území mesta Žarnovica (mestská časť Revištské Podzámčie) v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu rieky Hron.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Hrad pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia[2], kedy ho postavili spolu so Šášovským hradom, vzdialeným 18 km na opačnej strane Hrona. Ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám (najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice). Iné historické názvy 1331 Reuisce, 1340 Ryuche, 1388 Revistye, Reuisthye.[1] Spustol v 19. storočí.[1]

Písomne sa spomína v roku 1265 a neskôr v roku 1331. Práve 14. storočie je považované za ťažisko jeho vzniku. Je uvádzaný ako hrad kráľovský. Najprv prechádzal rukami viacerých majiteľov až sa dostal k Dóczyovcom, ktorí ho ovládli na dlhšie. V štyridsiatich rokoch 15. storočia hrad na niekoľko rokov obsadila posádka Bratríkov vedených Jánom Jiskrom z Brandýsa. Matej Korvín dobil posledný bratrícky tábor v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch a získal aj Revište. Korvín chcel získať späť najmä hrad Šášov od Jána Kolára, ktorý ho mal zálohovaný. Korvínovi ho Kolár ponúkal za 6 tisíc zlatých, ten mu dal len tisíc a za ďalších 5 tisíc mu dal do zálohy hrad Revište, ktorý získal od Jiskru. O rok neskôr sa novým vlastníkom hradu stal ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz, ktorý však v 1472 zomrel. Panstvo sa vrátilo do vlastníctva kráľa Korvína, ktorý ho poslednýkrát daroval v r. 1479 jágerskému biskupovi Urbanovi z Veľkej Lúče (Orbán Dóczy, arcibiskup v Jáger maď. Eger), ktorého príbuzní a potomkovia s priezviskom Dóczy (Dóczi, slov. Dóciovci[3]) hrad potom vlastnili takmer dve storočia. Celé meno Dóczy de Nagy Lucse (dnes Lúč na Ostrove) začali používať až v 16. storočí. Po smrti Urbana, v r. 1492, sa revištské panstvo dostalo do vlastníctva jeho bratov a po roku 1500 patrilo ich synom Ladislavovi a Františkovi. Dóczyovci, ako majitelia troch panstiev v okolí banských miest, sa stali nebezpečnými feudálmi pre celú banskú oblasť. Často nerešpektovali ani výzvy a nariadenia panovníka. Posledný hradný pán na Revišti z rodu Dóczyovcov, Žigmund, bol sťatý Turkami po dobytí Žarnovice, dňa 4. augusta 1647.[4] Po tomto roku sa opäť spolu s okolitými dedinami dostal do kráľovského majetku.

Hrad bol ťažko poškodený počas povstania Imricha Thökölyho (okolo roku 1679) no vzápätí bol opravený. Posledné využitie hradu bolo na konci 18. storočia, kedy sa tu nachádzali ubytovne vojakov. Po ich odchode hrad pustol a už v 19. storočí bol iba ruinou. Na hrade už niekoľko rokov prebieha rekonštrukcia, ktorej cieľom je ruiny doplniť a zakonzervovať.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Skalné bralo, na ktorom hrad postavili ovplyvnilo jeho tvar. Hrad sa skladal z vnútornej opevnenej veže a nádvoria s palácom. Vstup z dolného do horného nádvoria chránila kruhová bašta. Hrad dostal neskôr renesančné opevnenie, ktoré uzavieralo na južnej strane predhradie. Do súčasnosti sa zo stavieb hradu zachovala časť obvodového muriva s mnohými deštrukciami a zvyšky obytných budov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  3. IVANIČ, Peter. Vzťah Dóciovcov s mestami na hornom a strednom Pohroní na konci stredoveku [online]. forumhistoriae.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  4. hrad Revište - Hrady a zámky na Slovensku [online]. hrady-zamky.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1973

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revište

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]