Revište

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°31′17.84″S 18°43′21.89″V / 48.5216222°S 18.7227472°V / 48.5216222; 18.7227472
Revište
Zrúcanina hradu
Reviste2.jpg
Ruiny hradu sú zasadené v hustom lesnom poraste
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žarnovica
Mesto Žarnovica
Mestská časť Revištské Podzámčie
Nadmorská výška 314 m n. m.
Súradnice 48°31′17.84″S 18°43′21.89″V / 48.5216222°S 18.7227472°V / 48.5216222; 18.7227472
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mestská časť Revištské Podzámčie
Poloha hradu Revište na Slovensku
Poloha hradu Revište na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Revište na Slovensku
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha Šášovského zámku v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Revište Castle
Freemap.sk: mapa

Hrad Revište je zrúcanina gotického hradu ležiaca na katastrálnom území mesta Žarnovica (mestská časť Revištské Podzámčie) v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu rieky Hron.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia[1], kedy ho postavili spolu so Šášovským hradom na opačnej strane Hrona. Ich význam spočíval v ochrane úzkeho priechodu, ktorým viedla obchodná cesta k stredoslovenským banským mestám.

Listinne sa spomína v roku 1265 a neskôr v roku 1331. Práve 14. storočie je považované za ťažisko jeho vzniku. Je uvádzaný ako hrad kráľovský. Prechádzal rukami viacerých majiteľov (jágerský biskup, Ján Jiskra z Brandýsa). Ten sa stal majiteľom hradu v roku 1447; koncom 15. storočia ho manželka kráľa Mateja Korvína Beatrix darovala Dóczyovcom, ktorí sa stali postrachom okolia a zamerali svoju rozpínavosť najmä proti banským mestám (nezriedka sa uchyľovali k obyčajným prepadom a rabovaniu). V ich majetku bol až do vymretia rodu v roku 1647. Po tomto roku sa opäť spolu s okolitými dedinami dostal do kráľovského majetku.

Hrad bol ťažko poškodený počas povstania Imricha Thökölyho no vzápätí bol opravený. Posledné využitie hradu bolo na konci 18. storočia, kedy sa tu nachádzali ubytovne vojakov. Po ich odchode hrad pustol a už v 19. storočí bol iba ruinou. Dnes tvorí malebné zrúcaniny zasadené do hustého lesného porastu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalné bralo, na ktorom hrad postavili ovplyvnilo jeho tvar. Hrad sa skladal z vnútornej opevnenej veže a nádvoria s palácom. Vstup z dolného do horného nádvoria chránila kruhová bašta. Hrad dostal neskôr renesančné opevnenie, ktoré uzavieralo na južnej strane predhradie. Do súčasnosti sa zo stavieb hradu zachovala časť obvodového muriva s mnohými deštrukciami a zvyšky obytných budov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1973

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]