Lúč na Ostrove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°58′30″S 17°31′20″V / 47,975000°S 17,522222°V / 47.975000; 17.522222
Lúč na Ostrove
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°58′30″S 17°31′20″V / 47,975000°S 17,522222°V / 47.975000; 17.522222
Rozloha 15,89 km² (1 589 ha) [1]
Obyvateľstvo 719 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 45,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Starosta Ladislav Kiss[3] (MOST-HÍD)
PSČ 930 03 (pošta Kráľovičove Kračany)
ŠÚJ 501743
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Webová stránka: lucnaostrove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lúč na Ostrove (maď. Lúcs) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Erb obce tvorí neskorogotický strieborný štít, v ktorom na zlatom stolci sedí strieborno-zeleno odetá sv. Anna v červenom plášti, na kolenách so striebornou otvorenou knihou, pravicou vinie k sebe zlatoodetú Pannu Máriu.

Obec Lúč na Ostrove (maď. Lúcs) vznikla zlúčením obcí Malá Lúč (maď. Kis Lúcs) a Veľká Lúč (maď. Nagy Lúcs) v roku 1960.

Obec leží v Podunajskej nížine, v centrálnej časti Žitného ostrova. Jej chotár je rovinný, odlesnený, tvoria ho mladotreťohorné štrky a piesky s vrstvami štvrtohorných riečnych uloženín Dunaja. Má lužné pôdy a je tu rašelinisko. Južne od obce sa nachádza zavlažovací kanál Dobrohošť - Kračany.

V obci je rímskokatolícka kaplnka sv. Anny z roku 1884.

V časti obce Malá Lúč sa nachádza kaštieľ, pôvodne renesančná stavba mala štyri veže a štvorcový pôdorys. Podľa doteraz dostupných údajov pochádza zo 17. storočia. Kaštieľ po druhej svetovej vojne slúžil rôznym účelom, dnes patrí Okresnému úradu v Dunajskej Strede a je v nej vysunuté pracovisko Štátneho okresného archívu v Šali, ktorý uchováva archívne dokumenty aj z okresu Dunajská Streda.

V časti Veľká Lúč bol postavený v prvej polovici 19. storočia rodinou Jiringerovcov kaštieľ v neskoroklasicistickom slohu. V roku 1884 uskutočnil prestavbu kaštiela Michal Linzboth, ktorý tu mal významné hospodárstvo. Po prvej svetovej vojne prišlo opäť k zmene majiteľa, stal sa ním Gerő Jeszenszky. Po druhej svetovej vojne bola budova skonfiškovaná a boli do nej umiestnení kolonisti, ktorí dostali pridelenú pôdu v obci. Od roku 1950 patrí družstvu, ktoré budovu prestavalo a dodnes slúži ako administratívna budova. Súčasťou kaštiela je aj menší park.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.