Trnávka (okres Dunajská Streda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V / 48.013889; 17.405556
Trnávka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V / 48.013889; 17.405556
Rozloha 7,97 km² (797 ha) [1]
Obyvateľstvo 495 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 62,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Attila Horváth[3] (MOST-HÍD)
PSČ 930 32 (pošta Blatná na Ostrove)
ŠÚJ 501956
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Trnávka (maď. Csallóköztárnok, nem. Tyrnaugedl aj Tirnaugel) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie písomnosti z rokov 1345, 1355 atď. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterházyovci, Zichyovci, Baldácsyovci, Batthyanyovci a začiatkom 20.storočia grófska vetva rodu Pongrácz. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.)

V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.

Kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

Bola postavená v rokoch 1848-1850 pod vedením murárskeho majstra Neshlebu z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtenstein. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia.

Škola[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 za základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.

Požiarny zbor[upraviť | upraviť zdroj]

Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Svätej Trojice - dala ju postaviť obec roku 1863 na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce. Kamenný kríž, ktorý dal postaviť pán Antal Németh oproti domom v majeri. Drevený kríž, ktorý dal postaviť pán Vendel Szalay roku 1903. Ďalší drevený kríž dal postaviť roku 1908 Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka. Roku 1921 dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok postaviť Sochu hrdinov na počesť obetiam Prvej svetovej vojny. Pán Imrich Németh a jeho pani dali roku 1936 postaviť v cintoríne tzv. Veľký kríž. Roku 1937 sa slávnostne odhalila Pamätné tabuľa hrdinov vojny. Roku 1999 bola v priestoroch kostola umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku prenasledovných a násilne vysťahovných obyvateľov obce v rokoch 1946-1948.

Tradičné ľudové zvyky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska
  • FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
  • BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
  • Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko
  • HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
  • IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
  • TRNÁVKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 324.
  • Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
  • BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
  • TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka