Štvrtok na Ostrove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°06′00″S 17°21′00″V / 48,100000°S 17,350000°V / 48.100000; 17.350000
Štvrtok na Ostrove
Csallóközcsütörtök
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Nadmorská výška 128 m n. m.
Súradnice 48°06′00″S 17°21′00″V / 48,100000°S 17,350000°V / 48.100000; 17.350000
Rozloha 13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 758 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 134,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1206
Starosta Péter Őry[3] (SMK-MKP)
PSČ 930 40
ŠÚJ 501913
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Štvrtok na Ostrove
Webová stránka: www.stvrtoknaostrove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Štvrtok na Ostrove (historicky slov. Štvrtok, maď. na Slovensku Csallóközcsütörtök, maď. v Maďarsku Csütörtök, nem. Loipersdorf, Leopoldsdorf aj Donnersmarkt) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Prvýkrát sa písomne spomína v r. 1206 ako Stwrtok, následne 1217 ako villa Ceturthuc a 1390 ako Villa Liupoldi. V tomto čase mala obec právo kráľovského mýta, v 15. storočí získala postavenie zemepanského mestečka s jarmočným právom, rozvíjali sa remeslá. Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter, žije tu 1786 obyvateľov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie - Štvrtok na Ostrove (2011)[4]
Slováci
  
24,07 %
Maďari
  
71,81 %
Ostatní
  
2,49 %
Nezistení
  
1,64 %

Národnosť spolu: 1 770 obyv.

  • slovenská - 426 (24,07%)
  • maďarská - 1 271 (71,81%)
  • rómska - 28 (1,58%)
  • ukrajinská - 2 (0,11%)
  • česká/moravská - 7/1 (0,45%)
  • nemecká - 1 (0,06%)
  • iná - 5 (0,28%)
  • nezistená 29 (1,64%)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantou obce je pôvodne neskororománsky, neskôr goticky prestavaný kostol sv. Jakuba z z polovice 13. storočia, ktorý sa spomína už v r. 1333. Počas histórie prešiel stavebným vývojom, no najrozsiahlejšie úpravy sa uskutočnili v 16. storočí, pretože v rokoch 1590 poškodilo kostol zemetrasenie. Ku kultúrnym pamiatkam patrí aj Trojičný stĺp, socha sv. Floriána z roku 1893, prícestné kríže a pamätníky obetiam 1. a 2. svetovej vojny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Štatistický úrad SR

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]