Anton Mária Vácval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Mária Vácval
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Prvá slovenská republika Prvá slovenská republika
Biografické údaje
Narodenie30. máj 1908
Ostratice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie6. február 2000 (91 rokov)
Pezinok, Slovensko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Kňaz
Kňazská vysviacka7. júl 1935 (27 rokov)
Ľubľana, Juhoslovanské kráľovstvo

Anton Mária Vácval SDB (* 30. máj 1908, Ostratice – † 6. február 2000, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, „Páterko“.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 30. mája 1908 v Ostraticiach, okr. Partizánske. V roku 1920 odišiel do saleziánskeho ústavu Božského Srdca v Ríme. Tam absolvoval gymnaziálne štúdiá. Od roku 1931 študoval teológiu v Ľubľane, kde ho 7. júla 1935 vysvätili za kňaza. Po vysviacke pôsobil v saleziánskych strediskách na Slovensku. Najprv v Šaštíne, roku 1939 v Hronskom Beňadiku, a od roku 1941 v Trnave-Kopánke. Od júna do septembra 1945 zastupoval v Myjave. Od roku 1945 pôsobil v Michalovciach. Roku 1949 sa stal správcom farnosti v Bratislave-Jarovciach, v roku 1952 v Ardanovciach a roku 1958 v Dedinke. V roku 1961 stratil štátny súhlas na pastoráciu a musel odísť do výroby. Od roku 1962 bol duchovným u sestier Premonštrátok v Ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej. Roku 1988 odišiel na dôchodok do Šurian, kde vypomáhal v pastorácii. Neskôr sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde 6. februára 2000 aj zomrel. Pochovaný je v rodisku, v Ostraticiach.

Stručný životopis v bodoch[upraviť | upraviť zdroj]

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V 80. rokoch publikoval desiatky článkov v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Zameral sa najmä na osobnosť dona Bosca a jeho dielo, na sv. Dominika Sávia a Žofiu Bosniakovú. Venoval sa dejinám Mariánskej Čeľade – pútnického miesta s pavlínskym kláštorom (Mária család pri Nových Zámkoch). Je autorom životopisu Žofie Bosniakovej, ktorý dokončil v roku 1968 a rozširoval sa ako samizdat; knižne vyšiel až v roku 1991 v Šuranoch. Jeho ďalšie väčšie diela zamerané na osobnosti svätých ostali v rukopise. Jeho „Pieseň vekov“ je ojedinelé dielo zborovej recitácie, ktoré bolo sfilmované. Tiež písal aj divadelné hry a niekoľko dokumentačných prác.

  • Začiatky slovenského saleziánskeho diela v Ríme, Perose Argentine a v Alžírsku, rukopis 1976
  • Malý hrdina z katakomb
  • Verná snúbenica, Cultores sanctae agnetis – Roma, 78 strán
  • Zriedkavý hrdina
  • Žena – hrdinka Žofia Bosniaková

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUBANOVIČ, Zlatko: Kňaz, literát a propagátor miništrantského hnutia. In: Don Bosco dnes, 45 (2014), č. 3, s. 24 – 25.[1]