Anton Mária Vácval
| Anton Mária Vácval | |
| Štát pôsobenia |  Česko-Slovensko Prvá slovenská republika |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 30. máj 1908 Ostratice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 6. február 2000 (91 rokov) Pezinok, Slovensko |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Saleziáni Don Bosca |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 7. júl 1935 (27 rokov) Ľubľana, Juhoslovanské kráľovstvo |
Anton Mária Vácval SDB (* 30. máj 1908, Ostratice – † 6. február 2000, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, „Páterko“.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 30. mája 1908 vo Veľkých Ostraticiach, okr. Partizánske. Don Anton bol štvrtým z jedenástich detí Štefana Vácvala (1880 – 1965) a Eleonóry, rodenej Števicovej (1884 – 1963). V roku 1920 odišiel do saleziánskeho ústavu Božského Srdca v Ríme. Tam absolvoval gymnaziálne štúdiá. Od roku 1931 študoval teológiu v Ľubľane, kde ho 7. júla 1935 vysvätili za kňaza. Po vysviacke pôsobil v saleziánskych strediskách na Slovensku. Najprv v Šaštíne, roku 1939 v Hronskom Beňadiku, a od roku 1941 v Trnave-Kopánke. Od júna do septembra 1945 zastupoval v Myjave. Od roku 1945 pôsobil v Michalovciach. Tu ho zastihla predchodkyňa nechválene známej Akcie K. V podvečer 16. mája 1949 ozbrojení žandári a príslušníci ŠtB obsadili Dom saleziánov. Asi tristo veriacich, ktorí sa tu zišli, márne protestovalo proti likvidácii Domu a proti vypudeniu desiatich saleziánov (piati boli kňazi, piati klerici a rehoľní bratia). Profesor Hlaváč uvádza, že „piati saleziáni mali čo robiť, aby utíšili dav, aby nedošlo ku krviprelievaniu“. Po odvlečení z mesta bezpečnostné zložky saleziánov za Kysakom síce prepustili, ale zakázali im vrátiť sa do Michaloviec. Roku 1949 sa stal správcom farnosti v Bratislave-Jarovciach, ako prvý slovenský správca farnosti, ktorá bola pričlenená k Trnavskej apoštolskej administratúre medzi rokmi 1948 - 1952 z maďarskej diecézy Győr. V roku 1952 nastúpil do Ardanoviec. V tomto roku (21. júna) komunistický režim odsúdil jeho bratanca, šenkvického farára Alfonza Paulena (1913 - 1954) do väzenia za velezradu, lebo pomáhal duchovným utiecť do Rakúska. Bratanca komunisti vo väzení utýrali a ten zomrel 41 ročný v Brne (začal proces jeho blahoslavenia). V roku 1958 bol don Anton preložený do Dedinky, v okrese Nové Zámky, kde v roku 1961 stratil štátny súhlas na pastoráciu a musel ísť do výroby. Od roku 1962 sa stal duchovným u sestier Premonštrátok v Ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej pri Šuranoch. Roku 1988 odišiel na dôchodok do Šurian, kde vypomáhal v pastorácii. Neskôr sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde 6. februára 2000 aj zomrel. Pochovaný je v rodisku, v Ostraticiach.
Stručný životopis v bodoch[upraviť | upraviť zdroj]
- 30. máj 1908 – narodený v Ostraticiach
- 7. júl 1935 – kňazská vysviacka
- 1935 – Šaštín – kaplán
- 1939 – Hronský Beňadik – kaplán
- 1941 – Trnava-Kopánka – kaplán
- 1945 – Michalovce – kaplán
- 1949 – Bratislava-Jarovce – farár
- 1952 – Ardanovce – farár
- 1958 – Dedinka – farár
- 1961 – mimo pastorácie
- 1962 – duchovný v ÚSS Lipová
- 1987 – výpomoc Šurany, príslušný k Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze
- 1989 – Veľké Lovce – farár
- 1990 – výpomoc Šurany
- 6. február 2000 – zomrel v Pezinku
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
V 80. rokoch publikoval desiatky článkov v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Zameral sa najmä na osobnosť dona Bosca a jeho dielo, na sv. Dominika Sávia a Žofiu Bosniakovú. Venoval sa dejinám Mariánskej Čeľade – pútnického miesta s pavlínskym kláštorom (Mária család pri Nových Zámkoch). Je autorom životopisu Žofie Bosniakovej, ktorý dokončil v roku 1968 a rozširoval sa ako samizdat; knižne vyšiel až v roku 1991 v Šuranoch. Ďalšie diela, zamerané na osobnosti svätých (sv. Tarzícius/Malý hrdina z katakomb; sv. Agneška/Verná snúbenica), tiež vydal a rozširoval v 70. a 80. rokoch ako samizdat. Ich mladí hrdinovia - obete prenasledovania Archivované 2023-05-06 na Wayback Machine pohanských Rimanov - mohli slúžiť aj ako vzor rezistencie mládeže proti bezbožnému komunistickému režimu. Jeho „Pieseň vekov“ je ojedinelé dielo zborovej recitácie, ktoré bolo sfilmované. Tiež písal aj divadelné hry a niekoľko dokumentačných prác.
- Začiatky slovenského saleziánskeho diela v Ríme, Perose Argentine a v Alžírsku, rukopis 1976
- Malý hrdina z katakomb
- Verná snúbenica, Cultores sanctae agnetis – Roma, 78 strán
- Zriedkavý hrdina
- Žena – hrdinka: Žofia Bosniaková
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 287 - 288.
- KUBANOVIČ, Zlatko: Kňaz, literát a propagátor miništrantského hnutia. In: Don Bosco dnes, 45 (2014), č. 3, s. 26 – 27.[1]