Tarcisio Bertone

	Tarcisio kardinál Bertone
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; kardinál-biskup z Frascati
	Fidem custodire, concordiam servare; Chráňte vieru, zachovajte jednotu
Štát pôsobenia	Taliansko; Vatikán
Funkcie a tituly
Camerlengo
	2007 – 2014
Kardinál štátny sekretár
	2006 – 2013
Predchádzajúce funkcie
	Arcibiskup vo Vercelli; (4. jún 1991 – 13. jún 1995); Sekretár Kongregácie pre náuku viery; (13. jún 1995 – 10. december 2002); Arcibiskup janovský; (10. december 2002 – 29. august 2006); Kardinál štátny sekretár; (15. september 2006 – 31. august 2013); Kardinál-biskup z Frascati; (od 10. mája 2008); Camerlengo; (4. apríl 2007 – 20. december 2014);
Biografické údaje
Narodenie	2. december 1934 (89 rokov); Romano Canavese
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Saleziáni Don Bosca
Večné sľuby	3. december 1950 (16 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka	1. júl 1960 (25 rokov); Albino Mensa
Biskup
Menovanie	4. jún 1991 (56 rokov); Ján Pavol II.
Konsekrácia	1. august 1991 (56 rokov)
Svätiteľ	Albino Mensa
Spolusvätitelia	Luigi Bettazzi; Carlo Cavalla
Kardinál
Menovanie	21. október 2003 (68 rokov); Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-biskup
Odkazy
	Tarcisio Bertone na catholic-hierarchy.org angl. ; Tarcisio Bertone
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Tarcisio Bertone SDB (* 2. decembra 1934, Romano Canavese) je taliansky salezián a kardinál, bývalý arcibiskup janovský (2002 – 2006), emeritný kardinál štátny sekretár Vatikánu a camerlengo.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 2. decembra 1934 v Romano Canavese, blízko Turína, ako piate z ôsmich detí. Základného vzdelania sa mu dostalo vo Valdocco v Turíne. V Turíne tiež absolvoval strednú školu Liceo Salesiano Valsalice, ktorú prevádzkovali saleziáni. Tu hral futbal, ktorý si obľúbil.

Po strednej škole nastúpil do noviciátu u saleziánov dona Bosca v Pinerolo. Večné sľuby zložil 3. decembra 1950.

Na kňaza bol vysvätený 1. júla 1960 biskupom Albino Mensa, ktorý ho poslal na teologickej štúdium do Turína, kde získal licenciát teológie po vypracovaní práce o tolerancii a náboženskej slobode. Potom pokračoval v štúdiách v Ríme, kde získal licenciát a neskôr doktorát z kánonického práva na tému: Riadenie cirkvi v myslení pápeža Benedikta XIV.

Kňazská služba a akademická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1967 vyučoval morálnu teológiu na Ateneo Salesiano v Ríme, ktorý sa v roku 1973 stal Pápežskou saleziánskou univerzitou. Na tejto univerzite tiež vyučoval mnoho rokov medzinárodné právo a práva menšín. Pri revízii kódexu kanonického práva spolupracoval v jej poslednej fáze a vyvíjal úsilie k jej prijatiu partikulárnymi (miestnymi) cirkvami. V roku 1988 patril do skupiny kňazov, ktorí sprevádzali vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera pri rokovaní o zmierenie s arcibiskupom Marcelom Lefebvre. V roku 1989 sa stal rektorom Pápežskej saleziánskej univerzity.

Arcibiskup vo Vercelli[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 4. júna 1991 bol menovaný na arcibiskupa vo Vercelli, najstaršej diecézy v Piemonte. Na biskupa bol vysvätený 1. augusta 1991 biskupom Albinom Mensa, spolusvätiteľmi boli biskupi Luigi Bettazzi a Carlo Cavalla. 28. januára 1993 bol v talianskej biskupskej konferencii menovaný predsedom komisie Pax et Iustitia.

Sekretár Kongregácie pre náuku viery[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 13. júna 1995 bol menovaný sekretárom Kongregácie pre náuku viery. Z titulu tejto funkcie ho Ján Pavol II. poveril zverejnením tretieho fatimského tajomstva.

Kardinál štátny sekretár[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2002 bol menovaný janovským arcibiskupom, pri konzistóriu 21. októbra 2003 bol vymenovaný za kardinála. Pápež Benedikt XVI. ho potom, čo odišiel na odpočinok Angelo Sodano, povýšil 22. júna 2006 na kardinála štátneho sekretára. Tejto funkcie sa ujal 15. septembra toho istého roka. O necelý rok neskôr, 4. apríla 2007 ho Benedikt XVI. menoval camerlengom. Od rezignácie Benedikta XVI. až do začiatku pontifikátu pápeža Františka formálne viedol cirkev a bol hlavným predstaviteľom Vatikánu. Jeho rezignáciu na funkciu štátneho sekretára pápež František prijal dňa 31. augusta 2013, pričom ho požiadal, aby zastával funkciu až do 15. októbra 2013.^[1]

Dňa 20. decembra 2014 rezignoval na post camerlenga a jeho nástupcom sa stal kardinál Jean-Louis Tauran^[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Tarcisio Bertone
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tarcisio Bertone

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tarcisio Bertone na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Dionigi Tettamanzi	Arcibiskup janovský 2002 – 2006	Nástupca Angelo Bagnasco
Predchodca Angelo Sodano	Kardinál štátny sekretár 2006 – 2013	Nástupca Pietro Parolin
Predchodca Eduardo Martínez Somalo	Camerlengo 2007 – 2014	Nástupca Jean-Louis Tauran

[1] Údaj o změně státního sekretáře na vatikánských stránkách, 31. august 2013

[2] Kardinál Tauran novým komořím Svaté církve římské

[1]

[2]