Anton Kolarovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Kolarovič
salezián, trpiteľ za vieru
Narodenie19. január 1894
Pečeňady, Slovensko
Úmrtie26. september 1977 (83 rokov)
Rúbaň, Slovensko

Anton Kolarovič (* 19. január 1894, Pečeňady – † 26. september 1977, Rúbaň) bol slovenský salezián, kuchár, trpiteľ za vieru – disident.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Počas prvej svetovej vojny bol odvedený a pôsobil ako kuchár. Saleziánsky noviciát si vykonal v Genzane v Taliansku (1922 – 1923). Keďže bol v pokročilejšom veku rozhodol sa stať koadjútorom (rehoľným bratom). Ako kuchár pôsobil v Šaštíne, Svätom Benediku, Bratislave a v Trnave.

Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla 1950 bol internovaný v tábore v Podolínci (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K). Po prepustený z internácie bol poslaný na tzv. „preškolenie“ a následne domov.

Pre svoj aktívny náboženský postoj bol v roku 1952 uväznený. Odsúdili ho na 5. rokov väzenia. Trest si odsedel v Ilave, Jičíne a vo Valdiciach. V roku 1955 bol amnestovaný.

Po prepustený z väzenia (1952 – 1955) pracoval ako kuchár v cukrovare v Nitre (1955 – 1958). Pre vážne zdravotné ťažkosti (ako dôsledok tvrdých výsluchov a väznenia), bol v roku 1958 poslaný do invalidného dôchodku do sociálneho zariadenia v Rúbani, kde i zomrel.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]