Ústredie slovenského katolíckeho študentstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ústredie slovenského katolíckeho študentstva bola strešná organizácia slovenských akademických spolkov počas prvej Československej republiky a Slovenského štátu.

Ústredie slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) bolo založené 13. augusta 1921 v Žiline za prítomnosti Andreja Hlinku, biskupa Jána Vojtaššáka a 700 katolíckych študentov. Zjazdom bol zvolený organizačný výbor, prvým predsedom Ústredia sa stal Ing. Július Stano. Utvorila sa samostatná kancelária so sídlom Ružomberku, ktorá vydala Legitimačnú a informačnú knižočku a zorganizovala prvé zjazdy. Na začiatku Ústredie združovalo akademické spolky „Tatran“ (prvý slovenský katolícky akademický spolok, založený v roku 1920), „Považan“ a „Moyzes“, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie. V roku 1922 sa Ústredie presťahovalo do Bratislavy. Valné zhromaždenie v roku 1923 prijalo uznesenie o vydávaní vlastného časopisu „Rozvoj“. Čoskoro mal „Rozvoj“ 2500 predplatiteľov a stal sa najrozšírenejším študentským časopisom na Slovensku. Po založení katolíckeho vysokoškolského internátu Svoradov ThDr. Eugenom Filkornom sa ÚSKŠ premiestnilo do jeho priestorov. Organizácia dostala pevný a jasne formulovaný ideový smer a ujasnila si pomer k iným organizáciám. Pre styk so zahraničím mal veľký význam kongres „Pax Romana“ (1926) v Budapešti, na ktorom bolo ÚSKŠ prijaté do tejto medzinárodnej študentskej katolíckej organizácie ako samostatná nezávislá jednotka. K roku 1926 organizovalo ÚSKŠ už 11 spolkov, ktoré mali okolo 700 členov. Ich počet sa rýchlo rozrastal, konečný počet spolkov sa priblížil k tridsiatim. Dlhoročným funkcionárom ÚSKŠ a jednou z hybných síl slovenského katolíckeho študentstva bol Imrich Kružliak.

S nástupom komunistickej totality bolo ÚSKŠ rozpustené a jeho vedúci predstavitelia pozatýkaní. Mnohí z členov emigrovali do zahraničia, kde činnosť ÚSKŠ obnovili. V emigrácii sa neskôr ÚSKŠ premenovalo na Ústredie slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), ktoré zaujalo po svojom predchodcovi vo svetovom hnutí katolíckych intelektuálov PAX ROMANA miesto inštitucionálneho člena.

Hlinkov pokál

V roku 1924 darovalo ÚSKŠ Mons. Andrejovi Hlinkovi k jeho šesťdesiatke slávnostný pokál. Mons. A. Hlinka si prial, aby touto cenou poctilo ÚSKŠ každý rok zaslúžilú osobnosť slovenského národa. Tak sa dialo až do roku 1944. Od r. 1944 Hlinkov pokál opatroval prof. Dr. Jozef M. Kirschbaum, ktorý v roku 1950 mene seniorátu ÚSKŠ oživil tradíciu odovzdávania Hlinkovho pokála v USA. Od roku 1982 bol pokál odovzdávaný v mene ÚSKI. V galérii vyznamenaných Hlinkovým pokálom sa od r. 1950 vystriedali: Filip Hrobák, Teodor Kojiš, Mons. Mlynarovič, Dr. Peter Hletko, Mons. František Duboš, Ján Sabol, Štefan Roman, o. biskup Grutka, prof. Dr. J. Kirschbaum, prof. Dr. Jozef August Mikuš, o. Mikuláš Šprinc, o. Andrej Pír.