Matúš Černák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Matúš Černák
slovenský politik, diplomat a pedagóg
Matúš Černák
Narodenie23. august 1903
Turčianske Teplice-Vieska
Úmrtie5. júl 1955 (51 rokov)
Mníchov
RodičiaMatúš Černák
Alžbeta rod. Kupčeková
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Matúš Černák

Matúš Černák (* 23. august 1903, Turčianske Teplice – † 5. júl 1955, Mníchov) bol slovenský diplomat Slovenského štátu, verejný činiteľ a politik HSĽS, ktorý zomrel v dôsledku atentátu v Mníchove.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, 1919-1922 v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku 1928 pôsobil ako stredoškolský profesor v Trnave a v Bratislave. od r. 1938 člen HSĽS, 1938 minister bez kresla v prvej Syrového vláde, 1938-1939 minister školstva a národnej osvety slovenskej autonómnej vlády. V r. 1939 - 44 veľvyslanec Slovenského štátu v Berlíne, od roku 1942 aj vo Fínsku a Dánsku. Ako bývalý študent Lipskej univerzity bol od mladosti kultúrne orientovaný na Nemecko, ako vyslanec Slovenskej republiky v Berlíne v Nemecku prežil prakticky celú vojnu a vybudoval si tam širokorozvetvené kontakty.[1]

Po vojne bol zajatý spojencami a odsúdený Národným súdom v Bratislave na 3 roky väzenia. Po prepustení, koncom roku 1948 emigroval a od roku 1950[2] žil v Mníchove, kde prevzal po Jozefovi Paučovi vedenie Sidorovej Slovenskej národnej rady v zahraničí (SNRvZ) v Nemecku, sústreďujúcej emigrantov, najmä prívržencov slovenskej samostatnosti. Vydával a redigoval časopis (orgán SNRvZ) Slobodné Slovensko, prispieval aj do iných krajanských časopisov.
V Mníchove bol naňho 5. júla 1955 spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla 1955 v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Páchateľa atentátu sa nemeckej polícii nepodarilo vypátrať. Najpravdepodobnejšia z verzií hovorila, že za akciou bola ŠtB.[3]

Slovenská národná rada v zahraničí vydala k atentátu knižku Wer war Matúš Černák? (Kto bol Matúš Černák?) a bezprostredne po udalosti dlhý Ohlas, v ktorom protestovala proti politickej vražde, upozorňovala svetovú verejnosť na slovenský problém a ubezpečovala, že ani fyzické násilie neodvráti slovenský exil „od boja proti komunizmu a za demokratické, kresťanské a samostatné Slovensko.[4]

Okolnosti atentátu v roku 2009 opísal český historik Prokop Tomek v časopise Pamäť národa, ktorý vydáva slovenský Ústav pamäti národa. Verziu, že by išlo o čin exilového konkurenta, podľa Prokopa vyšetrovanie nepotvrdilo. No desaťročia neexistovala žiadna konkrétna informácia, ktorá by prisúdila zodpovednosť československému bezpečnostnému aparátu.[3]

V roku 2015 Radek Schovánek tvrdil, že v archíve americkej CIA, našiel záznam, ktorý z atentátu usvedčuje ŠtB.[3]

Roku 1991 Černákov syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Postavenie Slovenska v ČSR zo stránky kultúrnej (Politika č. 1/1932)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Emília Hrabovec: Slovenský exil a cesta k nezávislosti Slovenska In Studia Carpathico-Adriatica, Vol. I. Slováci a Chorváti na ceste k samostatnosti: História a perspektívy, ISBN 978-80-89728-23-7 Ante Nazor & Pavol Matula eds. (Dostupné online)
  2. Ľudovít Petraško: Stopy vedú na Východ, História, ISSN 1335-8316, Online
  3. a b c BURČÍK, Matúš. Za vraždou politika bola ŠtB. Dôkaz našli v archíve CIA [online]. Petit Press, [cit. 2022-01-09]. Dostupné online.
  4. EMÍLIA HRABOVEC, Kultúra, roč. 23 (17.6.2020), č. 12, s. 3, 10. ISSN 1335-3470. Dostupné online

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]