Pavol Florek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavol Florek
Pavol Florek
poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie25. marec 1895
Krušetnica, Slovensko
Úmrtie11. máj 1963 (68 rokov)
Martin, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Alma materKarlova univerzita v Prahe Univerzita Komenského v Bratislave
Profesiapedagóg a historik
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

PhDr. Pavol Florek (* 25. marec 1895, Krušetnica – † 11. máj 1963, Martin)[1] bol slovenský historik, múzejník, pedagóg a politik HSĽS v období medzivojnového Československa a v období Slovenského štátu.

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Trstenej, Levoči, Podolínci a vo Vacove. V rokoch 1916 – 1918 študoval v Budapešti filozofiu (odbor latinský jazyk, dejepis a zemepis). Neskôr pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal ako prvý Slovák v Československu profesorskú aprobáciu. Následne študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal titul doktora filozofie.

Od roku 1920 pôsobil ako stredoškolský profesor v Košiciach, Dolnom Kubíne, v Rimavskej Sobote, v Bratislave a nakoniec v Turčianskom Svätom Martine. V rokoch 1926 – 1928 pracoval v Prahe na Ministerstve školstva a národnej osvety.

V Dolnom Kubíne v roku 1925 založil Oravské múzeum a muzeálnu spoločnosť. V čase svojho pôsobenia v Rimavskej Sobote zreorganizoval a poslovenčil Spoločnosť Gemer-malohontianskeho múzea. V roku 1926 obnovil vydávanie predprevratového Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine. Ako delegát Slovenského národného múzea bol účastníkom medzinárodných slovanských kongresov v Poľsku a v Juhoslávii, kde za svoju činnosť dostal od juhoslovanského kráľa Alexandra I. vyznamenanie Rád sv. Sávu. V Martine redigoval aj Zborník profesorov-Slovákov. Zostavil sprievodcu po Turčianskom Sv. Martine a Turci, napísal dejiny Znievskeho hradu. Uverejňoval zásady slovenského zemepisného názvoslovia, čím bránil počešťovaniu slovenčiny a slovenských názvov. Neskôr stál aj na čele Spolku slovenských profesorov.[2]

Už od študentských čias bol veľkým vlastencom. Po vzniku Československa sa stotožňoval s politickým kurzom Andreja Hlinku a jeho HSĽS. Ľudákov zastupoval aj v martinskom mestskom zastupiteľstve. V parlamentných voľbách v roku 1935 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS, resp. Autonomistický blok v XVII. volebnom kraji (Turč. Sv. Martin). V snemovni pôsobil v rozpočtovom výbore.[3] Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Poslancom bol počas celej existencie Slovenského štátu. V sneme pôsobil v kultúrnom, rozpočtovom a zahraničnom výbore. Bol krajovým poslancom pre okres Dolný Kubín a zároveň v Združení štátnych a verejných zamestnancov vykonával funkciu vedúceho Odboru školskej a osvetovej správy.

V roku 1945 emigroval do Rakúska a následne do Talianska, odkiaľ sa v roku 1947 vrátil do Československa. Sprvu pracoval ako robotník v Martine. Neskôr v rokoch 1955 – 1956 bol archivárom a knihovníkom v Štátnej mincovni v Kremnici. Odtiaľ nastúpil do knihovníckeho oddelenia Matice slovenskej v Martine.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MINÁČ, Vladimír. Malý slovenský biografický slovnik: generálny heslár SBS. [s.l.] : Matica slovenská, 1982. Google-Books-ID: OrxnAAAAMAAJ. Dostupné online.
  2. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-25]. Dostupné online.
  3. Pavel Florek [online]. public.psp.cz, [cit. 2021-02-25]. Dostupné online.