Štátna rada Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Štátna rada Slovenskej republiky bola ustanovená podľa ústavného zákona v júli 1939. Mala byť zložená z najváženejších ľudí štátu a slúžiť prostredníkom medzi prezidentom, snemom, vládou a politickými stranami. Rada mala rozhodovať o zložení snemu a zbavovaní poslancov poslaneckého mandátu. Jej úlohou bolo aj vykonávať funkciu najvyššieho ústavného súdu v prípadoch, keby snem podal žalobu na prezidenta, členov vlády alebo členov snemu. Štátna rada nemala vlastnú moc, sama nemohla nikoho obžalovať. Vo vážnych otázkach celoštátneho charakteru mohla podávať všetkým orgánom štátu odporúčania, ale čisto nezáväzné.

Prvé ustanovujúce zasadanie Štátnej rady bolo stanovené na 6. augusta 1940. Konalo sa v prezidentskom paláci. Zasadanie otvoril a viedol prezident Dr. Jozef Tiso. Po zložení sľubu všetkých členov sa konala voľba predsedu. Zvolený bol Dr. Viktor Ravasz, podpredsedami sa stali Dr. Jozef Škultéty z Matice slovenskej a Mons. Ján Vojtaššák, spišský biskup. Za členov boli vymenovaní Dr. Ján Balko, generál Ferdinand Čatloš, Dr. Bohuslav Klimo, generálny inšpektor ev. a. v. cirkvi z Liptovského Hrádku, Dr. Ferdinand Klinda z Bratislavy, Franz Karmasin za Nemcov, univerzitný profesor Dr. František Šubík-Žarnov, Mons. Andrej Marsina z Trenčína, Mons. Ján Pöstényi za Spolok sv. Vojtecha z Trnavy a Dr. Martin Sokol, predseda snemu Slovenského štátu. Členstvo v Štátnej rade nebolo honorované, bola to čestná funkcia. Jedinou výhodou bol ročný voľný lístok na cestovanie železnicou.