Preskočiť na obsah

Viktor Ravasz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viktor Ravasz 
Viktor Ravasz
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Prvý predseda Štátnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1940 – 1943
PrezidentiJozef Tiso
PremiérVojtech Tuka
Ján Drobný Nástupca
Biografické údaje
Narodenie5. máj 1887
Kunov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie12. september 1957 (70 rokov)
Petrova Ves, Československo
Politická stranaHSĽS
Profesianotár
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
RodičiaIgnác Ravasz a Helena, rod. Krutá
Príbuznímanželka Mária, rod. Tomašovičová

JUDr. Viktor Ravasz (* 5. máj 1887, Kunov – † 12. september 1957, Petrova Ves) bol slovenský právnik, notár, osvetový pracovník a politik HSĽS v medzivojnovom období a v období Slovenského štátu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Viktor Ravasz (celkom vľavo) počas ustanovujúcej schôdze Štátnej rady SR v roku 1940. V popredí prezident SR Jozef Tiso v rozhovore s biskupom Jánom Vojtaššákom a predsedom vlády Vojtechom Tukom.

Po absolvovaní ľudovej školy v Borskom Svätom Mikuláši pokračoval štúdiom na gymnáziu v Skalici, Trnave a v Nitre. Štúdium práva začal na Právnickej akadémii v Bratislave a ukončil na právnickej fakulte v Budapešti. Po dosiahnutí vysokoškolského vzdelania začínal ako advokátsky koncipient v Bratislave a neskôr v Pezinku a Šaštíne. Zúčastnil sa bojov I. svetovej vojny. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol do ruského zajatia a bol väznený v táboroch Astrachán a Volgograd. V roku 1917 bol vymenený ako invalid. Odvtedy pôsobil na ministerstve národnej obrany a neskôr na najvyšší generálny štáb v meste Baden, kde zotrval do konca vojny.[1]

Krátko po vzniku Československa bol v roku 1919 vymenovaný tekovským a nitrianskym županom Martinom Mičurom za vládneho komisára a hlavného slúžneho v meste Levice. Politicky sa krátko angažoval v Slovenskej národnej strane a neskôr v Slovenskej ľudovej strane. Od roku 1923 bol jedným zo štyroch podpredsedov strany a v roku 1926 bol zastúpený v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu po dobu neprítomnosti Andreja Hlinku.[2]

Od roku 1922 bol v Leviciach advokátom a od roku 1927 verejným notárom. Od roku 1938 bol verejným notárom v Trnave.[1]

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS. Zvolený bol v XVIII. (banskobystrickom) volebnom kraji. V snemovni pôsobil v brannom, imunitnom a inkompatibilnom výbore.[3] Po vstupe HSĽS do koalície bol jedným z kandidátov strany na post ministra unifikácie. Mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1929, pričom v tomto volebnom období pôsobil aj v iniciatívnom výbore.[4]

V parlamentných voľbách v roku 1935 bol tretíkrát zvolený za HSĽS, resp. Autonomistický blok, no tento raz do senátu. V tomto volebnom období zasadal v brannom, imunitnom a zahraničnom výbore senátu.[5] Krátko po voľbách vypukla aféra ohľadom vydania brožúry, ktorá bola kritická k politike HSĽS a jej predsedovi Andrejovi Hlinkovi. Senátor Ravasz sa priznal, že mal veľký podiel na jej vzniku. Preto bol 12. septembra 1935 zo strany vylúčený a strana sa obrátila na volebný súd so žiadosťou o odobratie mandátu.[6] Ten mu bol však ponechaný a dokonca v roku 1937 bol po priznaní si prehrešku voči strane opäť prijatý za jej člena.[7]

V období Slovenského štátu bol v rokoch 1940 – 1943 predsedom Štátnej rady.[8]

Po skončení vojny bol v roku 1945 zbavený notárskeho úradu. V apríli 1945 bol orgánmi štátnej bezpečnosti zaistený a vo väzbe strávil vyše 8 mesiacov. V roku 1948 bolo trestné konanie voči jeho osobe zastavené.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MAŤOVČÍK, Augustín. Slovenský biografický slovník: (od roku 833 do roku 1990). prvé. vyd. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 8070902167. S. 48.
  2. Ondrejkovics - Ondrejkovič vo vetre času -> Nitrianska stolica v rokoch 1572 - 1609 -> Kaštieľe v Nitrianskej stolici -> Slovenskí notári Hornej Nitry [online]. www.ondrejkovics-sandor.com, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  3. JUDr. Viktor Ravasz [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  4. JUDr. Viktor Ravasz [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  6. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  7. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  8. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.

[1]

  1. Z ľudovej strany Hlinkovej. Trenčan, 1935-09-21, roč. XII, čís. 39, s. 1.