Preskočiť na obsah

Robert Kubiš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Robert Kubiš
Robert Kubiš
Poslanec Národného zhromaždenia
V úrade
1922 – 1929
Biografické údaje
Narodenie28. máj 1889
Veľká Bytča, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie16. august 1953 (64 rokov)
Maršová-Rašov, Česko-Slovensko
Politická stranaHSĽS (1920 - 1929)
ČSL (1931 - 1938)
DS (1945 - 1948)
Profesiaprávnik
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

JUDr. Robert Kubiš (* 28. máj 1889, Veľká Bytča – † 16. august 1953, Maršová-Rašov) bol slovenský právnik a politik v prvej polovici 20. storočia.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, odkiaľ bol vylúčený za požívanie slovenčiny. Neskôr absolvoval štúdium práva v Bratislave. Po jeho skončení sa začal venovať advokácii. V roku 1918 utvoril v okolí Veľkej Bytče prvú jednotku slovenských dobrovoľníkov. Znefunkčnením koľajovej dopravy v okolí Veľkej Bytče táto jednotka prerušila styky Maďarska s danou oblasťou a pri Kotešovej odrazili útok maďarských vojsk, čím zachránili považské krídlo čs. vojska.[1]

V parlamentných voľbách v roku 1920 bol za Slovenskú ľudovú stranu zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne 20. januára 1922, kedy nastúpil na uprázdnený mandát po Karolovi Kmeťkovi, ktorý sa mandátu vzdal po svojom vymenovaní za nitrianskeho biskupa.[2] V tom čase pôsobil ako advokát v Žiline.[3]

Mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1925.[4] Po začatí procesu proti Vojtechovi Tukovi sa s politikou HSĽS postupne rozchádzal, až bol 1. júla 1929 zo strany vylúčený a do konca volebného obdobia pôsobil ako nezaradený poslanec.[5][6]

Po odchode z parlamentu bol verejným notárom v Galante. Spočiatku sa pridal k Ferdinandovi Jurigovi, ktorý sa taktiež rozišiel s politikou HSĽS. No už v roku 1931 sa uvádza ako predstaviteľ Česko-slovenskej strany ľudovej.[7]

Neskôr sa presťahoval do Košíc, kde zotrval do roku 1938. Po Viedenskej arbitráži, ktorá prisúdila Košice Maďarsku, sa vrátil do Žiliny, kde sa vrátil ku svojej advokátskej profesii. S režimom Slovenského štátu sa nestotožnil a pomáha organizovať ilegálny oblastný výbor pre severozápadné Slovensko a stáva sa vedúcim predstaviteľom jej občianskej frakcie. Tento ilegálny výbor významne prispel k zapojeniu žilinskej posádky do Slovenského národného povstania. Po oslobodení Slovenska sa vracia do Žiliny a stáva sa prvým predsedom Okresného národného výboru v Žiline, ktorého úlohou je odstraňovanie následkov vojnových škôd. Podieľa sa na zakladaní žilinskej okresnej organizácie Demokratickej strany, za ktorú kandidoval aj vo voľbách do SNR v roku 1946. Po prevzatí moci komunistickou stranou je zaistený a jeho verejné účinkovanie je ukončené. Po prepustení bol prinútený sa vysťahovať zo Žiliny do obce Predmier.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. NAVRÁTIL, Michal. Almanach československých právníků: životopisný slovník čs. právníků, kteří působili v umění, vědě, krásném písemnictví a politice od Karla IV. počínaje až na naše doby. Praha : [s.n.], 1930. Dostupné online. S. 240. Archivované z originálu.
  2. Poslanecká snemovňa (1920 - 1925): Register - menný [online]. nrsr.sk, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
  3. NASKE, Miloslav. Národní shromáždění republiky Československé: poslanecká sněmovna - senát, národní výbor, revoluční národní shromáždění. Prvé. vyd. Jičín : Nákladem a tiskem firmy Šmejc a spol., 1924. Dostupné online. S. 126. Archivované z originálu.
  4. Národné zhromaždenie 1925 - 1929: Register - menný [online]. nrsr.sk, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
  5. Poslanec Kubiš vylúčený z ľudovej strany. Slovenský denník, 1929-07-02, roč. XII, čís. 150, s. 2.
  6. Národní shromáždění republiky Československé v druhém desítiletí (1928-1938).. Praha : Předsednictvo poslanecké sněmovny, 1938. Dostupné online. S. 868. Archivované z originálu.
  7. Kubiš sa pridal k Mičurovi. Slovák, 1931-02-19, roč. XIII, čís. 40, s. 5.
  8. Dr. Róbert Kubiš [online]. 2015-06-03, [cit. 2023-11-12]. Dostupné online.