Július Klimko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Július Klimko
Július Klimko
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1920 – 1929
Biografické údaje
Narodenie12. apríl 1871
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie15. marec 1964 (92 rokov)
Prešov, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Alma materVysoká škola technická v Budapešti
Profesialesný inžinier
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Ing. Július Klimko (* 12. apríl 1871, Ružomberok – † 15. marec 1964, Prešov) bol lesný inžinier a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Jozef Klimko a matka Veronika rod. Opršalová. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v rokoch 1885-89 v Banskej Bystrici. Neskôr študoval lesné inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Budapešti. Inžinier štátnych lesov v Sedmohradsku, lesný radca v Liptovskom Mikuláši, po 1918 riaditeľ štátnych lesov v Solivare a statkár v Šariši. Prispieval do Slovenskej pravdy, Slováka. V medzivojnovom období podporoval Vojtecha Tuku a jeho plány na autonómiu Slovenska v rámci obnoveného Uhorska.

Vo voľbách do Národného zhromaždenia republiky Československej v roku 1920 bol zvolený do hornej komory parlamentu. Kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu (neskôr Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu) v X. volebnom kraji (Prešov). V senáte zasadal v dopravnom, ústavnoprávnom a zahraničnom výbore. V priebehu volebného obdobia spolu so svojimi kolegami vystúpil zo spoločného poslaneckého klubu ČSL - SĽS a stal sa členom klubu senátorov Slovenskej ľudovej strany.[1] Do senátu bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1925. Opäť kandidoval za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu v X. volenom kraji (Prešov). V tomto volebnom období zasadal v imunitnom, národohospodárskom, stálom a v ústavnoprávnom výbore senátu.[2] Po Tukovom odsúdení v roku 1929 politicky významnejšie nevystupoval. V nasledujúcich parlamentných voľbách už nekandidoval a vrátil sa k svojej pôvodnej lesníckej profesii.

V obecných voľbách v Prešove v roku 1932 kandidoval do mestského zastupiteľstva na kandidátnej listine Združenia katolíkov. Išlo prakticky o druhú ľudácku kandidátku v meste, avšak mala pomerne blízko aj k maďarskej Krajinskej kresťansko-socialistickej strane.[3]

Do januára 1938 pôsobil ako vrchný lesný radca lesnej správy v Prešove, kedy bol preložený do trvalej výslužby.[4]

Po vzniku Zväzu slovenských drevopriemyselníkov, drevoobchodníkov a drevomajiteľov v novembri 1938 bol zvolený za jeho I. podpredsedu.[5] Zakladal a viedol aj pobočku Slovenskej ovocinárskej spoločnosti v Prešove.[6] V roku 1941 sa ešte spomína ako člen dozornej rady firmy Cukrovar Trebišov, úč. spol. v Trebišove.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Menný zoznam senátorov (k) [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  2. Menný zoznam senátorov 1925 - 1929 (k) [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
  3. Kresť. soc. opozícia v ľudovej strane. Slovenský denník (Bratislava), 1932-09-24, roč. XV, čís. 220, s. 3.
  4. Osobné zmeny v správe štátnych lesov. Slovenský denník (Bratislava), 1938-01-25, roč. XXI, čís. 20, s. 4.
  5. Slovenské lesy do slovenských rúk. Slovenský denník (Bratislava), 3.11.1938, roč. XXI, čís. 254, s. 3.
  6. Nové odbočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Slovák (Bratislava), 27.4.1939, roč. XXI, čís. 97, s. 8.
  7. Valné zhromaždenie Trebišovského cukrovaru. Slovák (Bratislava), 31.5.1941, roč. XXIII, čís. 124, s. 8.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]