Eugen Gindl
| Eugen Gindl | |
| slovenský novinár, scenárista a aktivista. | |
| Narodenie | 2. február 1944 Bratislava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. november 2021 (77 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Manželka | Zuzana Gindl-Tatárová |
Eugen Gindl (* 2. február 1944, Bratislava – † 14. november 2021, Bratislava)[1][2] bol slovenský novinár, scenárista a aktivista.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 4. februára 1944 v Bratislave do lekárskej rodiny. Krátko po jeho narodení sa presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde strávil detstvo aj mladosť. Absolvoval štúdium publicistiky na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1968.[3] Potom študoval publicistiku a politológiu na univerzite v Západnom Berlíne.[4]
Do roku 1983 pôsobil ako reportér týždenníka Život a v rokoch 1983 – 1989 ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní.
V roku 1979 napísal scenár úspešného televízneho filmu z horolezeckého prostredia Vynes na horu svoj hrob (réžia Jozef Zachar).[1]
Ako aktivista občianskych a ekologických protitotalitných združení bol spoluautorom samizdatu Bratislava/nahlas (1987). Bol tiež členom prvého Koordinačného výboru VPN a v roku 1989 založil časopis Verejnosť a stal sa jeho prvým šéfredaktorom.
Od roku 1989 bol šéfredaktorom časopisu Kozmos. V rokoch 1994 – 2000 bol šéfredaktorom slovenského vydania Stredoeurópskych novín (príloha Denníku SME). V rokoch 1997 – 2000 bol jedným zo zakladateľov mesačníka OS (Občianska spoločnosť) a bol jeho prvým redaktorom.[5]
V roku 1995 sa zúčastnil na tvorbe publikácie Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky. Bol autorom niekoľkých rozhlasových hier (spolu s Ondrejom Sliackym), scenárov pre televíziu i Kolibu (napríklad v roku 1985 Hĺbkový rekord, 1989 Právo na minulosť).
Podľa dostupných záznamov bol evidovaný ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB). V registračných protokoloch Ústavu pamäti národa (ÚPN) je uvedený pod registračným číslom 29278, s označením „TS“ (tajný spolupracovník), čo zodpovedá kategórii agenta. Jeho meno sa objavuje aj v ďalších registroch, napríklad pod registračným číslom 11206, kde je opäť uvedený ako spolupracovník ŠtB.[6] Jeho prípad poukazuje na zložitosť a protirečivosť obdobia normalizácie, keď niektorí jednotlivci mohli byť evidovaní ako spolupracovníci ŠtB, pričom zároveň zohrávali významnú úlohu v opozícii voči totalitnému režimu.
Bol manželom scenáristky a dramaturgičky Zuzany Gindl-Tatárovej.[7]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Scenáre k realizovaným hraným filmom
[upraviť | upraviť zdroj]Scenáre k dokumentárnym filmom[8]
[upraviť | upraviť zdroj]- 1983 – Malebná cesta dolu Váhom
- 1980 – Smetisko
- 1980 – Víkendy na druhom svete
- 1980 – Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec
Scenáre k divadelným hrám
[upraviť | upraviť zdroj]Publikačná činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Eugen Gindl [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
- ↑ FILO, Jakub. Zomrel novinár, publicista a spolupracovník SME Eugen Gindl. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Eugen Gindl. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online. Archivované 2021-11-14 z originálu.
- ↑ Eugen Gindl [online]. pametnaroda.cz, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
- ↑ Zomrel novinár a publicista Eugen Gindl [online]. Správy RTVS, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Úvod. Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online [cit. 2025-05-22]. Archivované 2025-05-20 z originálu.
- ↑ Gindl-Tatárová, Zuzana, 1956-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online.
- ↑ Eugen Gindl [online]. csfd.sk, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-27. Dostupné online [cit. 2022-03-28]. ISSN 1335-4418.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HUČKO, Tomáš. Eugen Gindl : Na hrane možného. 1. vyd. Bratislava : kapitalks, 2022. 304 s. ISBN 978-80-974085-3-4.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Eugen Gindl na webe Slovenského literárneho centra
- Diela Eugena Gindla v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Eugen Gindl: Dialóg je umenie počúvať slabšieho – rozhovor v denníku SME (2006)
- Two up – Fedor Gál a Eugen Gindl si navzájom vymieňajú 39 e-mailov o svete, v ktorom žijeme (2006)
- Eugen Gindl: Jedným vývoj prináša osoh, druhí sú obeťami Archivované 2021-11-14 na Wayback Machine – rozhovor v časopise Slovo (2007)
- Narodenia 2. februára
- Narodenia v 1944
- Úmrtia 14. novembra
- Úmrtia v 2021
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí novinári
- Slovenskí dramatici
- Slovenskí publicisti
- Slovenskí politológovia
- Slovenskí občianski aktivisti
- Členovia SFTA
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Osobnosti z Bratislavy