Ján Langoš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Langoš
slovenský politik a verejný činiteľ
Narodenie 2. august 1946
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie 15. jún 2006 (59 rokov)
medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom, Slovensko
Známy vďaka Riaditeľ Ústavu pamäti národa
Alma mater Slovenská vysoká škola technická
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ján Langoš
Ján Langoš
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ján Langoš
Hrob Jána Langoša na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Ing. Ján Langoš (* 2. august 1946, Banská Bystrica  –  † 15. jún 2006) bol slovenský politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Michal, ktorý po priemyslovke pracoval v Mototechne a za vojny bol aktívny v odboji, sa pod Nízke Tatry priženil z východného Slovenska. Nikto z rodiny nevstúpil do komunistickej strany. Introvertného chlapca od mladosti formoval brat jeho babičky, katolícky kňaz a kanonik Alexander Vajcík. Mladý Ján Langoš ako študent chodieval opravovať turistické chodníky v Tatrách. [1] Študoval na Strednej priemyselnej škole spojovej techniky v Banskej Bystrici (1964), Elektrotechnickej fakulte SVŠT, odbor fyzika tuhých látok (1971). Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik, technológ[2] v Ústave technickej kybernetiky (ÚTK) Slovenskej akadémie vied. Pracoval tam ako odborník na vývoj a testovanie integrovaných obvodov.[3] V rokoch 1982 až 1985 to boli obvody pre univerzálny mikropočítač a pod jeho vedením bol vyvinutý a v roku 1989 vyrobený prototyp 32 bitový mikroprocesor s  redukovanou množinou inštrukcií (RISC). [4] Podľa Jozefa Mikloška bol ÚTK liahňou disidentov tajnej cirkvi, pracovali tam kresťanskí aktivisti ako František Mikloško, Rudolf Fiby, Marián Vajteršic, Ondrej Sýkora, Mária Lucká, Peter Václavík, Marián Gula a ďalší. [2]

Angažoval sa v disente, spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdat Bratislavské listy (1988-1989), v roku 1987 spoluvydával časopis Fragment (neskôr Fragment K). Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt (1981-1983) a Altamira (1983-1985). ŠtB ho v tomto období rozpracovávala v akcii s krycím menom "Lukeš".[5]

Po Nežnej revolúcii sa stal v roku 1990 podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia, neskôr (1990 – 1992) pôsobil ako minister vnútra ČSFR, 1994 - 2002 poslanec NR SR. V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa začal venovať zločinom bývalej ŠtB.

V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za Stálu konferenciu občianskeho inštitútu. Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Poslancom NR SR bol do roku 2002. V máji 2003 sa stal zakladateľom Ústavu pamäti národa a do svojej smrti pôsobil ako predseda jeho Správnej rady.[6]

Predkladateľ zákonov a právnych noriem, autor „Zákona o slobode informácií“ a „Zákona pamäti národa“. Poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave a predseda výboru pre ochranu verejného poriadku, 1993 zakladateľ SKOI, zakladajúci člen M.E.S.A. 10.

15. júna 2006 tragicky zahynul pri autonehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, keď vo vysokej rýchlosti narazil do vozidla Multicar plne naloženého štrkom.[7]

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 1990 ďakovný list z Izraela. Langoš bol signatárom vyhlásenia k deportácii Židov zo Slovenska z roku 1987.
  • 17. novembra 2007 na budove, kde vtedy sídlil ÚPN (Námestie SNP), bola odhalená jeho busta. (Dnes je umiestnená pred budovou.) [8]
  • V roku 2009 mu bola udelená Cena Václava Bendu (in memoriam).[9]
  • Dňa 15. júna 2013, pri výročí jeho smrti, bol v Banskej Bystrici odhalený pamätník v Centre nezávislej kultúry – Záhrada. Pamätník pozostáva zo žulového stola s kartovou hrou solitaire, ktorá odhaľuje Langošove pôsobenie.[10]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Who is Who v Slovenskej republike

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BÁN, Andrej. Iný minister vnútra. Týždeň 25/2016.
  2. a b JOZEF MIKLOŠKO. Ján Langoš by mal dnes 70 rokov. blog.sme.sk (Petit Press a.s.). Dostupné online [cit. 2017-08-09].
  3. VLČEK, Tomáš. Ján LANGOŠ: TOTALITA [online]. totalita.cz, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online.
  4. Iné IO vyvinuté v ÚTK SAV | Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku [online]. www.vystava.sav.sk, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online.
  5. Nadácia Jána Langoša - Životopis [online]. www.njl.sk, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online.
  6. Ján Langoš [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2012-06-14]. Dostupné online.
  7. Pri tragickej nehode zahynul Ján Langoš [online]. SME.sk, 15. 6. 2006, [cit. 2012-06-14]. Dostupné online.
  8. GÁLIS, Tomáš. Ján Langoš – nepohodlný za života i po smrti. Denník N. Dostupné online [cit. 2017-08-09].
  9. Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2009 – Ústav pro studium totalitních režimů [online]. www.ustrcr.cz, [cit. 2017-08-09]. Dostupné online. (po česky)
  10. Pamätník venovaný odkazu Jána Langoša slávnostne odhalený [online]. Banská Bystrica : Mestský úrad Banská Bystrica, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Langoš – oficiálny profil na stránkach Ústavu pamäti národa
  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.