Integrovaný obvod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Malé integrované obvody v puzdre DIP

Integrovaný obvod (skratka IO, angl. Integrated Circuit - skratka IC) je zložitá alebo jednoduchá elektronická súčiastka, ktorá v relatívne malom puzdre obsahuje viacero (pri mikroprocesoroch až niekoľko desiatok miliónov) prvkov (predovšetkým tranzistorov, diód, rezistorov a kondenzátorov).

Integrovaný obvod pre povrchovú montáž

Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, kde sa využívajú elektronické prístroje. Väčšina typov IO je úzko špecializovaná na určitú funkciu, od analógových obvodov ako sú zosilňovače až po najzložitejšie číslicové obvody, ktorými sú mikroprocesory.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý integrovaný obvod skonštruoval Jack Kilby z firmy Texas Instruments v roku 1958[1] a v tom istom roku Robert Noyce z Fairchild Semiconductor (nezávisle na ňom). Kilby si svoj vynález dal v roku 1964 patentovať pod číslom 3 138 743. V roku 2000 zaň získal Nobelovu cenu.[2]

Obvody sa delia[upraviť | upraviť zdroj]

  • SSI - 15 prvkov
  • MSI - 10-100 prvkov
  • LSI - 1000-ky prvkov
  • VLSI - 10 000 - 100 000 prvkov
  • ULSI - 1000 000-y prvkov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Chip that Jack Built, (c. 2008), (HTML), Texas Instruments, Retrieved 29 May 2008.
  2. Nobel Web AB, (10 October 2000),The Nobel Prize in Physics 2000, Retrieved 29 May 2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]