Intel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Intel Corporation
Intel
Založená1968
ZakladateľGordon E. Moore a Robert Noyce
SídloSanta Clara, Spojené štáty
Produkciamikroprocesory a integrované obvody
Prevádzkový príjem $35.7 Miliárd USD
Zisk $5 Miliárd USD
Zamestnancov94 200
Slogan spoločnosti"Leap ahead"
Webwww.intel.com

Intel Corporation (skratka z Integrated Electronics - integrovaná elektronika) je medzinárodná spoločnosť so sídlom v USA, známa ako popredný výrobca mikroprocesorov a integrovaných obvodov. Intel tiež vyrába ďalšie počítačové komponenty ako sieťové adaptéry, základné dosky a pod.

Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

História spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Intel bol založený v roku 1968 Gordonom E. Mooreom (chemikom a fyzikom) a Robertom Noyceom (fyzikom a spoluvynálezcom integrovaného obvodu). Hlavný konkurent Intelu, spoločnosť AMD bola založená len o rok neskôr, v roku 1969. Tretím zamestnancom Intelu sa stal Andy Grove (chemický inžinier), ktorý neskôr spoločnosť viedol počas väčšej časti 80. a 90. rokov 20. storočia. Počas jeho vedenia sa Intel stal jednou z najúspešnejších spoločností na svete.

Prvými výrobkami Intelu boli pamäťové moduly RAM a ROM a spoločnosť sa počas sedemdesiatych rokov minulého storčia stala lídrom v tomto segmente trhu. V tom čase inžinieri Intelu Marcian Hoff, Federico Faggin, Stanley Mazor a Masatoshi Shima vyvinuli prvý mikroprocesor. Pôvodne vyvinutý ako procesor pre elektronickú kalkulačku, Intel 4004 bol na trhu od 15. novembra 1971, no výroba procesorov sa stala hlavnou činnosťou Intelu až v polovici osemdesiatych rokov. (Poznámka: spoločnosť Texas Instruments vyvinula prvý mikroprocesor prakticky v rovnakom období, preto je kredit za tento vynález pripisovaný obom spoločnostiam.)

V roku 1983, na začiatku éry osobných počítačov sa rozhodol vtedajší prezident firmy Andy Grove sústrediť na výrobu procesorov. Grove spustil výrobu procesorov v troch továrňach v rôznych častiach sveta a ukončil licencovanie dizajnu čipov konkurentom firmy ako napr. Zilog a AMD. Následne v 90. rokoch Intel výrazne profitoval z tohoto rozhodnutia. Počas tohto obdobia Intel okrem mnohých procesorov vyvinul aj zbernice PCI, PCI Express, USB a dnes dominantnú architektúru pre multiprocesorové servery. Okrem dominantného postavenia vo výrobe procesorov pre osobné počítače PC, Intel vstúpil v roku 2005 do partnerstva so spoločnosťou Apple Computer a stal sa výhradným dodávateľom procesorov pre platformu Apple Macintosh.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Trhová hodnota spoločnosti je 150 miliárd amerických dolárov (stav k decembru 2005).

Ročne Intel vyrobí cez 100 miliónov procesorov, čo je zhruba 75% celosvetovej produkcie x86 procesorov (rok 2000). Okrem procesorov Intel, vyrába procesory pre PDA, čipsety, flash pamäte, telekomunikačné chipy, aj multimediálne vybavenie domácnosti (detské vedecké mikroskopy, web kamery). Najväčším konkurentom firmy je dodnes firma AMD.

Po celom svete pracuje pre firmu Intel cez 94 200 ľudí. Hlavný stan firmy je v Santa Clara (Silicon Valley) v Kalifornii v USA. Celé sídlo Intelu je zložené z komplexu niekoľkých budov, centrála sídli v budove pomenovanej po spoluzakladateľovi Robertovi Noyceovi. V sídle Intelu je taktiež aj múzeum mikroprocesorov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Intel

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]