Pentium 4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pentium 4 (Northwood)

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pentium 4 je mikroprocesor siedmej generácie, predstavený firmou Intel v novembri 2000, nástupca mikroprocesora Intel Pentium III. Je to jeho prvý kompletný redesign CPU (nazvaný NetBurst) od doby procesoru Pentium Pro uvoľneného v roku 1995. Oproti Pentiu II, Pentiu III a Celeronom je jeho architektúra len málo podobná designu Pentia Pro/P6. Mikroarchitektúra NetBurst obsahuje veľmi hlbokú inštrukčnú pipeline, aby bola schopná dosiahnuť veľmi vysoké frekvencie. Predstavila aj novú inštrukčnú sadu SSE2. Neskoršie modely Pentia 4 obsahovali ďalšie vylepšenia, ako napríklad Hyper-Threading - vlastnosť, ktorá umožňovala procesoru tváriť sa ako dva logické procesory.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné Pentium 4 (kódové označenie Willamette) bežalo na 1.4 a 1.5 GHz na platforme Socket 423 a neskôr na frekvenciách od 1.5GHz do 2GHz na Socket 478. Zbernica front-side bus bežala na frekvencii 100 MHz, vďaka technológii Quadruple data rate však efektívne dosahovala rýchlosť 400 MHz. Vznikla aj low-endová verzia Celeron (nazývaná aj Celeron 4) a high-endová verzia Xeon určená pre viacprocesorové systémy. Samotný strop týchto procesorov však dosahovali Pentium 4 HT s maximálnou sériovou frenkvenciou 3,8 GHz. Vo svojej dobe boli HT špičkové dnes (2013) však dosahujú výkon zrovnateľný s dvojadrovými procesormi Intel Celeron/Pentium Dual-Core, teda s procesormi nižšieho výkonu ako Intel Core i3, ale väčším ako Intel Atom.

Procesory Pentium 4 boli nahradené 27. júla 2006 procesormi Intel Core 2 (s jadrom Conroe).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]