Monolitický integrovaný obvod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Monolitický integrovaný obvod je integrovaný obvod, ktorý je celý skonštruovaný z jedného kusa plátku kremíka. (Na rozdiel od hybridného integrovaného obvodu (HIO), ktorý obsahuje viac plátkov alebo všeobecne viac súčiastok.)

Spôsoby výroby[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa hovorí o integrovaných obvodoch, zvyčajne ide o monolitické integrované obvody. Výrobný proces môže byť extrémne komplexný, zahrňujúci mnoho rôznych technológií ako napríklad leptanie, iónová implantácia, oxidácia, pasivácia, dotácia a podobne. Konečný výsledok môže byť čip obsahujúci desiatky miliónov navzájom prepojených tranzistorov.

Dejiny vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa za tvorcov monolitických integrovaných obvodov považujú Jack Kilby z Texas Instruments a Robert Noyce z Fairchild Semiconductor. Robert Noyce so 16-timi patentami vytvoril Intel, spoločnosť zodpovednú za vývoj mikroprocesorov v roku 1968. Obaja nezávisle od seba koncipovali teóriu v takmer tom istom čase (na prelome rokov 1958/1959) a obaja demonštrovali funkčné zariadenia, aj keď s použitím rôznych materiálov a technológií. Dve spoločnosti tak registrovali patenty a viedli dlhý súdny spor o práva. Napokon sa dohodli na vzájomnom licencovaní svojich technológií.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Komerčný vývoj integrovaných obvodov nebol jednoduchý. Prvé zariadenia boli nesmierne drahé a iba armáde a NASA stál prínos miniaturizácie za to, aby zaplatili vysokú cenu. V priebehu 60-tych rokov vstúpili do výroby nové spoločnosti, boli vyvinuté nové technológie a pomaly sa stupňovala zložitosť.

Prvé dostupné integrované obvody vznikli v roku 1961 vo Fairchild Semiconductors. Všetky počítače potom začali byť vyrábané s použitím čipov namiesto tranzistorov a ich sprievodných súčastí. Texas Instruments po prvýkrát použili čip v počítačoch vzdušných síl a v riadenej strele v roku 1962. Neskôr použili čip na prvé prenosné elektronické kalkulačky. Originálne integrované obvody mali iba jeden tranzistor, tri odpory a jeden kondenzátor a mali veľkosť malíčka dospelého človeka. Dnes integrované obvody menšie ako cent môže obsahovať až 125 miliónov tranzistorov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]